Úvod Z DOMOVA Pred 30 rokmi sa konali prvé slobodné voľby v Česko-Slovensku

Pred 30 rokmi sa konali prvé slobodné voľby v Česko-Slovensku

Foto: archív

Pred 30 rokmi, 8. a 9. júna 1990 mohli slovenskí i českí občania po prvý raz po 44 rokoch slobodne voliť. „Voľby v júni 1990 v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) sa nazývajú ako ‘zakladajúce’, lebo sa nimi skončila prvá fáza prechodu od starého nedemokratického režimu po jeho páde. Zároveň mali vytvoriť legitimitu novej vládnej elity,“ uviedla pre TASR politologička Soňa Szomolányiová.

Volebné miestnosti boli otvorené v piatok 8. júna od 14. do 22. hodiny, na druhý deň v sobotu 9. júna mohli občania hlasovať od 7. do 14. hodiny. V pondelok 8. júna teda uplynie 30 rokov, odkedy sa začali prvé slobodné voľby vo vtedajšom Česko-Slovensku.

Prvé ponovembrové voľby v ČSFR sa označovali aj za referendum o predošlom režime, respektíve o definitívnom nástupe demokratického systému. „Voľby sa prezentovali ako referendum, v ktorom si ľudia mali vybrať medzi starým režimom reprezentovaným Komunistickou stranou Československa a režimom novým a demokratickým,“ uvádza publikácia Česká demokracie po roce 1989: Institucionální základy českého politického systému.

Z tohto pohľadu bol výsledok volieb jasný – predstavoval definitívny rozchod absolútnej väčšiny verejnosti s praxou nedemokratického režimu. Na voľbách sa zúčastnilo 95,39 percenta voličov, čo je doteraz neprekonaná účasť.

V Českej republike zvíťazilo Občanské fórum (OF), ktoré do Snemovne ľudu (SĽ) Federálneho zhromaždenia (FZ) volilo 53,15 percenta voličov a do Snemovne národov 49,96 percenta. Na Slovensku vyhralo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) – vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) získalo 29,34 percenta hlasov, do SĽ FZ až 32,54 a do SN FZ 37,28 percenta.

„Kým v Českej republike išla hlavná deliaca línia medzi nastupujúcou elitou reprezentovanou OF a stúpencami starého režimu v Komunistickej strane Čiech a Moravy, na Slovensku mala volebná súťaž pluralitnejší charakter.

Okrem liberálnodemokratického hnutia VPN už ako kresťanskodemokratická strana nastúpilo sociálne konzervatívne sa profilujúce Kresťanskodemokratické hnutie a v sporoch o štátoprávnu otázku a silnejúcich protimaďarských náladách sa formovala Slovenská národná strana,“ povedala Szomolányi.

Popri komunistoch pôsobili na Slovensku tri maďarské subjekty – Maďarská nezávislá iniciatíva na kandidátke VPN a koalícia Spolužitie-Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Ďalej uspela Strana zelených so ziskom 3,49 percenta a znovuzrodená Demokratická strana (4,39 percenta).

Menším stranám pomohol fakt, že volebný zákon č. 80/1990 Zb. zo 16. marca 1990 stanovil pre voľby do SNR kvórum iba tri percentá. Až od ďalších volieb v roku 1992 platilo päťpercentné kvórum.

Slovensko tiež bolo rozdelené na štyri volebné kraje. Prvé volebné obdobie bolo iba dvojročné – zmyslom tohto kroku bolo vytvoriť čas potrebný na kryštalizáciu politickej scény. Až od roku 1992 sa rátalo so štvorročnými volebnými cyklami.

„Sľubujem, že dovediem túto krajinu k slobodným voľbám,“ povedal prezident Václav Havel 29. decembra 1989 v prejave tesne po svojom zvolení. Júnové voľby 1990 naplnili tento záväzok a uzavreli prechod k demokracii v Československu.

V prvých slobodných voľbách v roku 1990 volil aj bývalý popredný predstaviteľ komunistickej strany Vasil Biľak. (Foto: archív)

Zo slovenských strán sa do federálneho parlamentu dostali VPN, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Komunistická strana Slovenska, Slovenská národná strana (SNS) a Koalícia Spolužitie – Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH).

V Snemovni ľudu obsadila VPN 19 kresiel (32,54 percenta), KDH dosiahlo 11 mandátov (18,98 percenta), KSS osem kresiel (13,81 percenta). SNS šesť kresiel (10,96 percenta) a Spolužitie- MKDH päť kresiel (8,58 percenta).

Vo voľbách do Snemovne národov FZ ČSFR získalo hnutie VPN 33 kresiel (37,28 percenta), KDH 14 mandátov (16,66 percenta), KSS mala 9 poslancov (13,43 percenta) a Spolužitie-MKDH malo 7 zástupcov (8,49 percenta).

V prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) kandidovalo 16 strán. Najviac, 29,34 percenta voličov, získalo hnutie VPN a v SNR obsadilo 48 kresiel. So ziskom 19,20 percenta malo KDH 31 poslancov.

SNS získala 13,94 percenta a 22 kresiel, KSS 13,34 percenta a tiež 22 zástupcov. Spolužitie-MKDH s 8,66 percentami obsadilo 14 kresiel. Demokratická strana (DS) získala 4,39 percenta a sedem poslancov. Strana zelených (SZ) získala 3,48 percenta a 6 kresiel.

Ustanovujúca schôdza SNR sa konala 26. júna 1990. Poslanci tajným hlasovaním zvolili za predsedu SNR Františka Mikloška (VPN). Za podpredsedov SNR zvolili Ivana Čarnogurského (KDH), Jána Klepáča (KDH), Lászlóa Nagya (VPN-MNI), Milana Zemka (VPN) a Oľgu Keltošovú (DS). Predsedníctvo SNR 27. júna 1990 vymenovalo slovenskú vládu zloženú zo strán VPN, KDH a DS, ktoré spolu disponovali 86 poslancami. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar (VPN).