Úvod Politika Pred 55 rokmi rozdelil Berlínsky múr Nemecko

Pred 55 rokmi rozdelil Berlínsky múr Nemecko

Foto: archív

Trinásteho augusta 1961, počas druhej berlínskej krízy, uzavrela Štátna bezpečnosť Nemeckej demokratickej republiky hraničné priechody medzi NDR a Západným Berlínom, kým Sovietska armáda obohnala mesto vysokým betónovým múrom s ostnatým drôtom.

Vyvrcholila tak dlhodobo tlejúca kríza. Medzi Západným Berlínom a východnou časťou veľkomesta totiž dovtedy existovala možnosť voľného pohybu, čo východní Nemci hojne využívali na masový odchod do západnej časti. Do Spolkovej republiky Nemecko odchádzali predovšetkým vysoko kvalifikovaní ľudia.

Naliehanie generálneho tajomníka jednotnej socialistickej strany Nemecka Waltera Ulbrichta na Nikitu Chruščova, aby začlenil celý Berlín do NDR, ostalo bez reakcie, keďže ten nemienil vyhrocovať vzťahy so Západom. Nakoniec však tlaku ustúpil a v novembri 1958 dal západným veľmociam ultimátum.

Foto: archív
Foto: archív

Pohrozil uzavretím jednostrannej mierovej zmluvy s NDR, ktorou „prvému nemeckému štátu robotníkov a roľníkov odovzdá správu Berlína“. To by fakticky znamenalo začlenenie veľkomesta do NDR.

Kríza vyvrcholila po bezvýslednom stretnutí amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho s Chruščovom v júni 1961 vo Viedni. Keďže NDR nepretržitým odchodom státisícov ľudí v produktívnom veku na Západ hrozil hospodársky kolaps, uchýlilo sa jej vedenie so sovietskym súhlasom k hermetickému uzavretiu Východného Berlína múrom.

Spojené štáty reagovali presunom obrnenej divízie do Západného Berlína. Pri Brandenburskej bráne tak proti sebe stáli americké a sovietske tanky. Chruščov síce nakoniec mierovú zmluvu s NDR neuzavrel, múr však bránil občanom odísť do hospodársky silnejšej časti rozdeleného Nemecka až do 9. novembra 1989, keď na 71. výročie abdikácie cisára Wilhelma II. na konci 1. svetovej vojny symbol studenej vojny padol.

Foto: archív
Stavba Berlínskeho múru. (Reprofoto: archív)