Svet si 6. a 9. augusta augusta pripomína 72. výročie zhodenia prvých jadrových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní, známy je aj pod názvom Deň Hirošimy.

Muž, ktorý prežil obidva výbuchy
Deviateho augusta 1945, americké letectvo bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki. Barack Obama ako prvý úradujúci prezident USA od roku 1945 navštívil 27. mája 2016 Hirošimu, na ktorú na konci 2. svetovej vojny americké letectvo zhodilo atómovú bombu. Vtedajší prezident Obama v Hirošime hovoril so Sunaom Cuboiom (91) aj s historikom Šigeakim Morim (79), ktorí prežili jadrový útok spred 72 rokov. S japonským premiérom Šinzóom Abem spoločne položil veniec k Pamätníku mieru v Hirošime a americký politik vyzval na redukciu globálnych zásob jadrových zbraní.

Obama sa nechcel ospravedlniť za amerického prezidenta Harryho Trumana, ktorý rozhodol o zhodení jadrových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki.

Vo veku 93 rokov zomrel 28. júla 2014 v americkej Atlante Theodore Van Kirk, posledný člen posádky bombardéra Enola Gay. Van Kirk bol navigátorom ťažkého bombardéra B-29 Superfortress (Superpevnosť), ktorého prezývka bola Enola Gay. Tieto stroje používalo americké vojenské letectvo v 2. svetovej vojne.

Atómový hríb nad Hirošimou. (Foto: archív)
Atómový hríb nad Hirošimou. (Foto: archív)

Aj rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou – úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie oboch jadrových bômb – najprv v Hirošime a o tri dni nato v Nagasaki. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom „prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias“. Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime. Po skončení 2. svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti.

Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu. Už počas 2. svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s ňou uskutočnili Američania pri Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Obama v Hirošime. (Foto: archív)
Obama v Hirošime. (Foto: archív)

Zahynulo vyše 140 000 ľudí, ďalšie desaťtisíce zomreli neskôr
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá – Hirošimu a neskôr Nagasaki. Šiesteho augusta 1945 o 8:15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku.

Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby, nazvanej Little Boy, zloženej z uránu U-235, s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20 000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu.

Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu.

Pri útoku zahynulo 70 000 – 80 000 ľudí a vyše 100 000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia. V Nagasaki prišlo o život približne 74 000 ľudí. Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila 2. svetová vojna v Ázii.

Hrôza bez komentára. (Foto: archív)
Hrôza bez komentára. (Foto: archív)

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete jadrového útoku vo štvrti Sendamati.

V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia. Deň Hirošimy je viac ako len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.

Foto: archív
Foto: archív
Foto: archív
Foto: archív