Deň víťazstva nad fašizmom, 8. máj, je v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Skončenie 2. svetovej vojny v Európe jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne oslavujú 8. mája. V roku 2018 si svet pripomína 73. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase 2. svetovej vojny. Tú v bývalom Sovietskom zväze i terajšej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou a Deň víťazstva nad fašizmom aj naďalej oslavujú 9. mája. OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni – jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete 2. svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta, uviedla OSN.
Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Červenej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat nielen v prospech ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Víťazstvo Rusov v bitke o Stalingrad v roku 1943 znamenalo zásadný obrat vo vojne.
Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, keď fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Druhého mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.
Siedmeho mája 1945 bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 mali skončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.
Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva – v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a niektorých krajinách bývalého ZSSR 9. mája – spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne.
Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu Wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23:00 h v noci stredoeurópskeho času – vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.
Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Druhá svetová vojna sa definitívne skončila kapituláciou Japonského cisárstva 2. septembra 1945. V bývalom ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konávali vojenské prehliadky na Červenom námestí. Rusko ich obnovilo v roku 2008.
