Sochu sediaceho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava (1849-1921) pred v súčasnosti historickou budovou Slovenského národného divadla v Bratislave slávnostne odhalili pred 80 rokmi 26. septembra 1937. Pomník vznikol s prispením amerických Slovákov a podľa dobovej tlače, sa na slávnostnom odhalení zúčastnilo vyše 15 000 ľudí, ktorí zaplnili priestranstvo pred Slovenským národným divadlom i priľahlé ulice. Básnikovo meno v súčasnosti nesie aj námestie, na ktorom bola socha postavená.
Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Rodáka z Vyšného Kubína chápeme v istom zmysle ako synonymum slovenskej duchovnej tvorivosti vôbec. Vytvoril osobitý básnický svet, štýl i jazyk a svojou tvorbou položil základy moderného, realistického slovenského básnictva. Pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí. Použil ho prvýkrát v roku 1877 v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom a dôrazne ho používal na podpisovanie svojich diel až do konca života.
Bratislavský Hviezdoslavov pomník vytvorili sochári Vojtech Ihriský a Jozef Pospíšil v spolupráci s architektom Júliusom Lehockým. Jeho koncepcia sa od konečnej podoby líšila. Pôvodne mali za sochou básnika v nadživotnej veľkosti stáť na polkruhovom pôdoryse kamenné stĺpy a tie mali niesť kamenný architráv s veršami z Hviezdoslavovho diela. Namiesto nich za sochou vysadili rad tují.
Iný bol aj použitý materiál. Hviezdoslav mal byť z bieleho talianskeho mramoru, ale sochu odliali napokon z bronzu. Pôvodne stál pomník bližšie k divadlu, kde sa v deň jeho odhalenia hrala Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias. V 50. rokoch 20. storočia sochu posunuli na vŕšok s výsadbou bližšie k stredu námestia. Neskôr pred ňou vybudovali betónovú nádrž podkovového tvaru s fontánovými tryskami. V súčasnosti sú k soche z každej strany pristavané stĺpiky s jeho veršami.
