Prezidentka Zuzana Čaputová v parlamente vystúpila s tohtoročnou správou o stave republiky. Na Slovensku sa podľa hlavy štátu prehlbuje chudoba, narastá nespokojnosť, oslabovaná je dôvera v štát aj súdržnosť spoločnosti. Výsledkom domácej politiky je najmä v tomto roku nebývalý zmätok.
Dôsledkom politickej krízy je podľa Čaputovej nielen to, že vláda má podľa prieskumov verejnej mienky veľmi nízku dôveryhodnosť, ale aj to, že sa vytráca autorita štátu, ako aj autorita demokracie. „K tomuto významne prispieva tiež časť opozície, ktorá čoraz tvrdšie útočí nielen proti svojim oponentom, ale aj proti demokracii samotnej,“ doplnila prezidentka.
Ako pokračovala, sociologické dáta potvrdzujú, že miera nespokojnosti ľudí dosahuje rekordy. Až 84 percent občanov si myslí, že naša spoločnosť nejde dobrým smerom. Tento parameter je na Slovensku skúmaný od roku 1998 a za celých 24 rokov nikdy nedosiahol takúto kritickú hodnotu.
Jednou z najväčších výziev v budúcom roku bude podľa prezidentky zvládnutie energetickej krízy. Ako dodala, Slovensko veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí.
Čaputová zároveň vyzdvihla viaceré pozitívne výsledky vlády premiéra Eduarda Hegera. Spomenula reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, reforma národných parkov, stratégiu dlhodobej starostlivosti či dva prijaté balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Poukázala na nedostatky návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, zároveň však vyzvala poslancov na jeho schválenie. Rozpočtové provizórium by však podľa jej slov bolo prehrou pre všetkých, preto dúfa, že rozumný kompromis vo vzťahu k vecným a mnohokrát opodstatneným výhradám voči návrhu rozpočtu prinesie potrebnú podporu pre jeho schválenie.
Prezidentka zároveň ostro odsúdila verbálne útoky politikov voči svojim oponentom či novinárom, ktorých práca je pre fungovanie demokracie nenahraditeľná. Za neprípustné považuje aj šírenie nenávisti, dehumanizáciu a ponižovanie názorového oponenta.
Pripomenula, že nenávisť stála len nedávno životy dvoch nevinných mladých ľudí. K budovaniu dôvery v právny štát a jeho inštitúcie podľa Zuzany Čaputovej neprispieva ani stále prebiehajúca polemika ohľadom spôsobu používania paragrafu 363 Trestného poriadku.
Zdôraznila, že orgány činné v trestnom konaní musia dbať na to, aby neprichádzalo k pochybeniam, ktoré spravidla znamenajú zásah do ľudských práv. Každé jedno aj individuálne zlyhanie, môže byť využité na spochybnenie všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní či právoplatných rozhodnutí súdov, čo sa podľa nej aj deje.
„Očividné je to najmä na tlačových konferenciách predstaviteľov jednej politickej strany, ktorí vystupujú súčasne v pozíciách advokátov, svedkov či obvinených a svoje vlastné obavy prezentujú verejnosti ako ohrozenie demokracie,“ narážala prezidentka na mediálne brígingy Smeru-SD.
V oblasti školstva Čaputová ocenila dlho očakávanú kurikulárnu reformu a to, že vláda od septembra pristúpila k zvýšeniu platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. V oblasti zdravotníctva kritizovala odkladanie riešenia, vyjednávanie na poslednú chvíľu a často menené podmienky, ktoré „urobili aj z tejto situácie drámu“.
Z hľadiska bezpečnosti žijeme podľa hlavy štátu časy, ktoré sú najrizikovejšie v novodobej histórii Slovenska. Zároveň sa práve v týchto mesiacoch potvrdzuje, že prínos nášho členstva v Severoatlantickej aliancii nikdy nebol jasnejší ako dnes. „Je veľmi dôležité, že dobiehame aj zameškané investície do našej obrany,“ doplnila prezidentka.
Slovensko je podľa prezidentky terčom hybridnej vojny, ktorej cieľom je “oslabiť naše inštitúcie, podkopať dôveru v demokraciu, vytrhnúť Slovensko z politického Západu a získať ho znovu pod ruskú sféru vplyvu”.
V schopnosti odlíšiť fakty od lží patríme podľa jej slov medzi najhoršie spomedzi všetkých štátov v našom regióne. Na záver prezidentka občanov a politikov vyzvala k spájaniu síl napriek rozdielnym názorom.
