Politický aj mediálny mainstream považuje víťazstvo nezávislého centristu Emmanuela Macrona za hotovú vec. Denník Financial Times však upozorňuje, že roky práce v investičnej Rothschild bank z neho robia ľahký terč kritiky oponentov.
Macron začal pracovať u Rothschildovcov v roku 2008. Jeden z jeho priateľov ho vraj vtedy varoval, že takýto krok mu môže neskôr skomplikovať politickú kariéru. „Uvedomuješ si, že bankovníctvo pre mnohých nie je nijaká práca a Rothschild nie je nijaká banka?“ cituje britský denník z vtedajšej konverzácie horúceho ašpiranta na úrad francúzskeho prezidenta.
Macron už stihol zožať kritiku. Oficiálny kandidát Socialistickej strany Benoit Hamon žiadal, aby Macron zverejnil zoznam drahých darov. Ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon zasa škodoradostne upozorňoval na „moc peňazí“, ktorá sa skrýva za jeho kandidatúrou. Ako však Financial Times pripomínajú, Macron by nebol prvý francúzsky prezident, ktorý pracoval u Rothschildovcov. V tejto banke prežil osem rokov aj nástupca Charlesa de Gaulla Georges Pompidou.
Hoci Macron stále opakuje, že je nezávislý, podľa profesora Luca Roubana môže v očiach mnohých pôsobiť ako kandidát globalizovanej elity. Vtedajší kolegovia z práce ho pritom len chvália. Bol vraj empatický a veľmi slušný.
Už vtedy však myslel na svoju politickú kariéru. Tá sa predsa len ľahšie buduje s podporou médií. V roku 2010 poskytol bezplatné konzultácie zamestnancom Le Monde, pričom denník bol vtedy na predaj. Jeden z vysokopostavených manažérov periodika spomína, že nebolo jasné, na ktorej strane vlastne Macron stojí. Udržiaval kontakty so všetkými a mal tak možnosť dobre sa zorientovať v mediálnom svete.
Macron v knihe Revolúcia neľutuje roky odpracované pre Rothschildovcov: „Spoznal som, čo je to práca. To by mal prežiť každý budúci politický vodca.“ Svoje schopnosti bankára využil napríklad v úlohe ekonomického poradcu prezidenta Hollandea.
Roky v banke podľa britského denníka dokazujú, ako sa Macron snažil využívať svoje kontakty vnútri systému. Napriek tomu počas prezidentskej kampane neskôr sľuboval, že zbaví elity ich výsad. Profesor Rouban na margo tejto skutočnosti konštatuje: „Macron je symbol francúzskej oligarchickej elity. Táto skutočnosť môže len ťažko korešpondovať so sľubom obnovy súčasného narušeného systému.“
