Špecializovaný trestný súd v prípade obžalovaného vydavateľa a šéfa časopisu Zem&Vek Tibora Eliota Rostasa vynesie rozsudok v pondelok 16. decembra v budove Justičnej akadémie v Pezinku. Oznámil to sudca počas verejného pojednávania prípadu.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz, ktorý poslal do Rostasovo domu v súvislosti s jeho prípadom ozbrojené komando Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), žiadal na súde uznať vinu obžalovaného, a vzhľadom na to, že doteraz nebol súdne trestaný, mu navrhol podmienečný trest. Jeho konanie hodnotil ako rozoštvávanie rôznych skupín občanov Slovenska.
„Všetci máme historickú skúsenosť, ako to môže dopadnúť,“ uviedol po skončení pojednávania Honz na adresu článku “Klin Židov medzi Slovanmi” z mája 2017, pre ktorý je Rostas obžalovaný na základe trestného oznámenia publicistu, neoliberálneho aktivistu a člena predsedníctva Progresívneho Slovenska Pavla Sibylu.
„Finančnú pokutu som nenavrhoval,“ dodal. Vydavateľ a šéf časopisu Zem&Vek sa v kauze obžaloby pre šírenie extrémistických materiálov, hanobenie národa a podnecovania rasovej nenávisti cíti nevinný.
Pred procesom prokurátor navrhoval, aby sudca ako svedkov pozval Pavla Sibylu a autorov znaleckých posudkov Miloslava Szabóa, Janu Plichtovú, Iva Svobodu a Romana Fundáreka. Sudca napokon uznal iba posudok historika Szabóa, všetky ostatné označil vo vzťahu k obžalobe za irelevantné.
Odmietol sa tak napríklad zaoberať Plichtovej argumentmi, že Rostas popieral holokaust tým, že ho nespomenul, alebo že NAKA uňho našla bežne dostupnú knihu “Holokaust pod lupou”, ktorá nemá so spomínaným článkom nič spoločné. Sudca takisto odmietol svedectvo Sibylu, ktorý podal oznámenie ako občan, nie ako odborník.
Obžalovaný v tejto súvislosti povedal, že byť obžalovaný za citácie ľudí, po ktorých sú pomenované ulice a mestá, považuje za česť. „Citoval som exaktné myšlienky,“ povedal s tým, že pri písaní článku vychádzal z knihy “Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre”, ktorá je voľne dostupná v kníhkupectvách. Zdôraznil tiež, že nikdy nebolo jeho cieľom navádzať na násilie proti nejakej skupine ľudí.
„Vyzýval som k solidarite a vzájomnosti,“ povedal na margo článku. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o židov, vidí medzi nimi pozitívne príklady, napríklad Alberta Einsteina. V článku Rostas uvádzal citácie na adresu židov, ktoré pripisuje historickým osobnostiam ako Matej Bel, Andrej Kmeť, Jozef Miloslav Hurban alebo Svetozár Hurban Vajanský.
„To, čo nájdeme v historických spisoch od najväčších slovenských dejateľov, by si dnes bez sociálnej a mediálnej smrti nemohol dovoliť napísať nikto. Ba dokonca zákony, ktorým sme dovolili, aby nad nami vládli, by nás priviedli až k samotnému vylúčeniu zo spoločnosti,“ napísal okrem iného v článku.
V posudku Miloslava Szabóa sa píše, že podľa neho obžalovaný obviňuje židov z rozkladnej činnosti a podobné názory prezentuje ako fakt. Taktiež sa podľa neho odvoláva na „chazarský mýtus“, teda teóriu, že európski židia pochádzajú z kmeňa Chazarov. Táto teória podľa neho pochádza z prostredia ruskej krajnej pravice.
Szabó sa pred súdom vyjadroval aj k vzťahu historických osobností k židom. Vajanský alebo Kmeť podľa neho boli „chorobní antisemiti“, iní zastávali podobné názory skôr príležitostne. Na otázku prokurátora, či sa dá o jednotlivých skupinách obyvateľstva povedať, či majú len pozitívne alebo negatívne vlastnosti, odpovedal, že všetky skupiny majú pozitíva aj negatíva.
Rostasov advokát Ľubomír Hlbočan uviedol, že historik nemá kvalifikáciu na to, aby posudzoval ideologické hľadisko. Mohol sa vyjadriť len k tomu, že dejatelia ako Vajanský a Štúr sa v tom čase skutočne vyjadrovali tak, ako bolo citované. Všetko ostatné je len znalcova úvaha.“ Tiež upozornil na znalcovo pochybenie, keď sa ešte pred vypracovaním posudku verejne vyjadril k Rostasovmu prípadu v týždenníku Týždeň.
„Takto podaná obžaloba narúša právny poriadok SR. Nápadne pripomína 50. roky, keď boli postavení pred súd tzv. buržoázni nacionalisti. Pán prokurátor dnes vypustil slovo ‘údajné’. Doteraz ani nevedel, či sú tie citáty autentické. Názorové veci nemôžu zakladať trestnosť skutku.“ Preto Hlbočan zdôraznil, že iná možnosť ako oslobodenie spod viny nepripadá do úvahy.
Szabó potvrdil, že citáty použité v Rostasovom článku boli autentické. Prokurátor Honz preto na záver upravil svoju obžalobu, v ktorej pôvodne napísal, že „autor článku citoval údajné myšlienky rôznych osobností slovenskej histórie“, pričom vypustil slovo „údajné”. Napriek tomu trval na tom, že spomenutie len negatív nejakej skupiny je dôkazom spáchania trestných činov. Toto podľa neho musí uznať každý súdny človek a aj súd.
Obžalovaného prišla na súd podporiť aj skupina priaznivcov na čele s lídrom strany Vlasť Štefanom Harabinom. Proces s Rostasom je podľa neho politický a prokurátor by mal byť stíhaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
„Stojím si za všetkým, čo som v článku napísal,“ uviedol Rostas počas prestávky v pojednávaní pred prítomnými novinármi. „Každý máme právo na to, aby sme vyjadrovali svoje postoje a myšlienky a každý máme právo na to, aby sme hovorili to, čo si myslíme.“
