Po dvoch priamych, „fotografických“ portrétoch Ľudovíta Štúra, ktoré boli vytvorené súdobou reprodukčnou technikou dagerotypie (jeden sólový, druhý skupinový) a ktoré sme už v našom cykle prezentovali, prvým „umelým“ portrétom Štúrovej tváre je litografia srbského maliara Anastaza Jovanoviča zo začiatku roka 1848.
Litografie a maľby
Historici a historici umenia tvrdia, že je to portrét „podľa vizuálnej pamäti“ a do istej miery ho diskriminujú, lebo Štúrovu tvár majú zafixovanú z litografie českého maliara Františka Kolářa a z olejomaľby slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Jedno je však isté: Štúr a Jovanovič sa osobne dobre poznali. Štúr k „juhoslovanským bratom“ chodieval rád a dosť často
Jovanovič pozorne sledoval národno-obrodenské snahy Slovákov i politické úsilia všetkých Slovanov v ríši. Najmä Slovanský zjazd začiatkom júna 1848 v Prahe.
Z tohto snemovania sa zachoval obrázok – litografia Josefa Hellicha s básňou Václava Hanku, na ktorom sú zobrazení najvýznamnejší účastníci Slovanského zjazdu v roku 1848. Prvý vľavo je Ľudovít Štúr. Jeho tvár je tu nápadne podobná Jovanovičovmu portrétu.
JOVANOVIČOV OBRÁZOK ŠTÚROVEJ TVÁRE NA SLOVENSKU PO PRVÝ RAZ UVEREJNIL DANIEL LICHARD AKO FRONTISPICE PRE SVOJ ČASNÍK, ČIŽE KALENDÁŘ PRE VŠECHNY STAVY NA ROK 1857.
Treba pripomenúť, že Anastaz Jovanovič vzápätí, v roku 1849, vytvoril aj litografický portrét Jozefa Miloslava Hurbana. Je to neklamný dôkaz, že pozorne sledoval vývin Slovenského povstania 1848-1849 a podporoval naše úsilia.
V poradí druhým „výtvarným“ portrétom Ľudovíta Štúra je litografia českého maliara Františka Kolářa z roku 1861. Ako hovorí Oľga Pavúková, bývalá dlhoročná riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, unikátna dagerotypická snímka Štúrovho portrétu (asi z roku 1850) mu „poslúžila ako predloha k posmrtne vytvorenej litografii“.
Odvtedy až doteraz je to najfrekventovanejší Štúrov portrét. Štúra spodobuje nielen v detaile tváre, ale v elegantnom dobovom oblečení od pása hore.
Čas jeho vzniku nie je náhodný. Bolo to v roku Memorandového zhromaždenia v Martine, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 6. a 7. júna 1861 a na ktorom bolo prijaté Memorandum slovenského národa.
Zachránený portrét
Zdá sa, že tento zdvih slovenského národa po desaťročí Bachovho absolutizmu bol veľkým inšpiračným zdrojom pre českého maliara, (ktorý už desaťročie predtým litograficky zvečnil aj tvár Jozefa Miloslava Hurbana – 1849). Pravdepodobne ho namaľoval až po memorandovom zhromaždení, lebo nemáme informácie o tom, že by už bol známy pred jeho uskutočnením.
PRVÝM FAREBNÝM PORTRÉTOM ĽUDOVÍTA ŠTÚRA JE OLEJOMAĽBA NA PLÁTNE OD UZNÁVANÉHO SLOVENSKÉHO MALIARA JOZEFA BOŽETECHA KLEMENSA, KTORÉMU POSLÚŽILA KOLÁŘOVA LITOGRAFIA.
Obraz si objednala Matica slovenská v roku 1872, hotový bol v roku 1873 a bol to jeden z najzávažnejších kultúrnych počinov Matice slovenskej pri príležitosti 10. výročia jej založenia. Stal sa dominantou výzdoby dvorany Matice v jej prvej sídelnej budove v Martine.
Matica ho zaplatila „z prostriedkov Štúrovej základiny, vytvorenej z dobrovoľných príspevkov na postavenie náhrobného pomníka Ľudovítovi Štúrovi v Modre.“ Nevisel tam však dlho.
Matica slovenská bola v roku 1875 zrušená a jej zbierky zhabané. Našťastie, Štúrov obraz vtedajší činovníci Matice včas zachránili.
Obraz je svedectvom čulých matičných aktivít v prvom období jej pôsobenia a zároveň dôkazom, že Štúrov duch, jeho myšlienky i činy boli v slovenskom národe stále živé a že jeho pamiatku sme si vážili od samého začiatku.
