Slovenská republika sa vďaka Ivanovi Bellovi stala tridsiatou krajinou, ktorá mala svojho zástupcu vo vesmíre. Prvý slovenský kozmonaut, ktorý vyštartoval 20. februára 1999 na kozmickej lodi Sojuz TM-29 z kozmodrómu Bajkonur, oslavuje šesťdesiate narodeniny.
“Je to udalosť, ktorá jednoznačne človeka určitým spôsobom poznačí. Niektoré veci začne vnímať inak. Taktiež začne viac vnímať krehkosť a zraniteľnosť našej planéty,“ povedal novinárom Ivan Bella o svojom osemdňovom lete do vesmíru.
Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Dolnej Lehote pri Podbrezovej. Po maturite na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici (1979 – 1983) viedla jeho cesta na Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach, ktorú skončil v roku 1987.
Po skončení vysokej školy začal profesionálnu kariéru pilota vojenských nadzvukových lietadiel na leteckej základni Bechyně v južných Čechách, kde až do rozdelenia Česko-Slovenska lietal na lietadlách MiG-21.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky až do roku 1997 pôsobil v rôznych funkciách na leteckej základni Kuchyňa pri Malackách a lietal na nadzvukových stíhacích – bombardovacích lietadlách Su-22.
Rozhodnutie o tom, že absolvuje výcvik kozmonauta, padlo v roku 1998. „Rozhodol som sa v okamihu, keď som sa dozvedel, že Slovensko hľadá dobrovoľníkov z radov pilotov vojenských nadzvukových lietadiel.
V ruskom Centre prípravy kozmonautov špecialisti oznámili, že z finálnej štvorice kandidátov ja a Michal Fulier spĺňame požiadavky na náročnú prípravu, na konci ktorej jeden z nás skutočne do vesmíru poletí. Definitívne potvrdenie toho, že poletí posádka, ktorej členom som bol aj ja, padlo pár dní pred štartom,“ zaspomínal si zatiaľ jediný slovenský kozmonaut.
Bella bol členom medzinárodnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky. Z vesmírnej misie Štefánik sa vrátil 28. februára 1999. Let trval 7 dní, 21 hodín, 56 minút, počas ktorých uskutočnil 125 obletov okolo Zeme. Ivan Bella sa stal v poradí 385. človekom v kozme.
V rámci vesmírnej misie plnil vedecký program vypracovaný ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Súčasťou programu bolo šesť unikátnych vedeckých projektov, z ktorých štyri splnil vo výške 350 kilometrov na palube orbitálneho komplexu MIR.
Po návrate na Slovensko do roku 2004 pracoval na ministerstve obrany. Potom viedla jeho cesta do zahraničia. V rokoch 2004 – 2007 pôsobil v diplomatických službách ako pridelenec obrany pri zastupiteľskom úrade SR v Moskve. V zahraničí pôsobil aj v rokoch 2013 – 2017, taktiež ako pridelenec obrany pri zastupiteľskom úrade SR v Kyjeve.
Od 1. septembra 2020 do 31. júla 2022 bol zamestnancom Ministerstva dopravy a výstavby SR vo funkcii štátny radca na útvare Letecký a námorný vyšetrovací útvar. V súčasnosti je na dôchodku.
V roku 1999 prezident Rudolf Schuster prepožičal Ivanovi Bellovi vysoké štátne vyznamenanie vojenský Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Okrem toho je nositeľom rôznych iných domácich aj zahraničných medailí, vyznamenaní a ocenení.
Bolo mu udelené čestné občianstvo v rodnej obci Dolná Lehota, mesta Brezna a mesta Malacky. Je čestným členom niekoľkých záujmových a spoločenských organizácií, spolkov a spoločností. V októbri 2021 prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vymenovala Ivana Bellu na návrh ministra obrany do vojenskej hodnosti brigádny generál vo výslužbe.
