„Savana pumpa vajčáci!“ Od septembra minulého roku každú sobotu večer takto zdraví svojich hereckých sparingpartnerov i divákov Dano Heriban ako taxikár v akože komediálnej satire Pumpa, či vlastne „srande z politiky“ ako hovorí Peter Begányi, režisér tohto programu.
Taxikár a dvaja „vajčáci“, pumpár Michal Kubovčík a štamgast Tibor Vokoun to je základné trio najnovšej trápnosti slovenskej verejnoprávnej inštitúcie, ktorú len ťažko možno zaradiť do nejakého televízneho žánru, alebo aspoň pokusu o komédiu.
Žiaľ, komédia bez humoru je ako studňa bez vody. Jednoducho, Pumpa je len pumpa nasávajúca vulgárne bonmoty z krčmového života, akože okorenená príchodom elít najmä z vrcholovej politiky, ktoré sa tu akože zastavujú doplna natankovať nádrž limuzíny alebo si kúpiť bagetu.
Pôdorys scénky celkom ujde, vzbudzuje zvedavosť, ktože sa zasa ukáže na benzínovej pumpe v chotári záhorskej obce Lozorno, kde sa večer nakrúca ten „divácky zázrak.“ A tak sa tu striedajú politické a občas aj herecké celebrity.
Z politikov najmä Budaj s Kňažkom, aby hovorili o zabudnutej nežnej revolúcii, minister obrany Naď, aby hovoril ako veliteľ núdzového stavu hneď po tom ako sa skončilo úmorné zasadanie vlády a vystúpenie v Jojke.
Potom zástupkyňa mimoparlamentnej strany Bihariová ako posol novej progresívnej politiky. A naposledy ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v typickom outfite mníšky nejakého cudzieho rádu, aby obhájila „spravodlivú“ verziu smrti generála Lučanského.
Autor scenára Pumpy Tomáš Jančo, známy ako tvorca prepadáku Horná Dolná a jej legendárnej rekvizity, „kadibúdy,“ presedlal z Markízy na verejnoprávne pole neorané. Každý týždeň načrie do politických udalostí, rýchlou rukou predpíše repliky pre hercov a politických protagonistov.
Tí sa ani nemusia bifľovať text, veď ho majú nacvičený na tlačovkách a častých vystúpeniach po slovenských televíznych kanáloch. Projekt Pumpa je výnosný obchod pre RTVS i pre výrobcu – firmu Piknik service s.r.o. a Petra Begányiho, štatutára firmy, producenta i režiséra v jednej osobe.
Ako vyplýva zo zmluvy, finančné prostriedky 360 800 eur uhradí RTVS firme Piknik z financií poskytnutých Ministerstvom kultúry SR na základe Zmluvy so štátom (č. MK – 57/2017/M) o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na roky 2018 – 2022.
Pumpa dotovaná z fondu ministerstva kultúry, čiže z našich daní, by teda mala mať kvality kultúrnej verejnej služby. Lenže nemá. Ak nevezme do úvahy amaterizmus a tupý prvoplánový efekt jednotlivých skečov (či ako to nazvať) pospájaných prepiatou snaživosťou hercov do akéhosi celku, musíme sa aspoň trochu zamyslieť nad obsahom tohto tragického výtvoru.
Čo nám chce tvorca povedať, čím nás chce pobaviť, ako nás chce rozosmiať? Kým v politickom živote sa hrajú reálne komédie, tu niet ničoho, čo by pripomínalo ako-tak hranú komédiu alebo politickú satiru.
Ani komédia ani satira nepatrí medzi jednoduché žánre. Okrem duchaplnosti si vyžaduje aj kus umenia z arzenálu literárnych prostriedkov, alegóriu, metaforu, čaro nedopovedaného. V Pumpe sa to však hemží slovnými zvratmi, či skôr politickými agitkami podávanými po lopate.
Exceluje v nich taxikár Dano a chudák pumpár Michal oproti nemu nemá šance. Vnímavý divák rýchlo pochopí, o čo ide. Rozohraná partička sa stáva propagandou v službách aktuálnej politickej moci. Hlúpou a nedovarenou.
Pumpárske divadielko naberie na obrátkach, keď na scénu náhodou vstúpi reálna ministerka Mária Kolíková, dobre že nie so scenárom v ruke. Aj sa „ohodila“ ako jej predpisuje rola, vie čo ju čaká a má pripravené odpovede.
Narážky na „strúhadlo na mrkvu“ či očakávanú kritiku jej výzoru prijíma stoicky, tak ako pri nedávnom interview vo videu SME u Kovačič Hanzelovej. Bulvár sa predsa na tom vždy pobaví a to je prijateľné aj pre ministerku spravodlivosti.
Nevie sa obliekať, je strapatá, nejde ku kolegovi kaderníkovi Gröhlingovi? Veď je to také ľudské, veď reklama aj v nepodarenej komédii je dobrá reklama… “Sranda” sa končí, keď taxikár Dano zvrtne reč na nebohého policajného exprezidenta Milana Lučanského.
Tu sa už končia aj doteraz nestráviteľné, drsné žarty, už sa šliape bagančou po otvorenej rane. Taxikár Dano nahráva ministerke Kolíkovej, keď hovorí o neobjasnenom prípade údajnej samovraždy generála ako o anekdote. A ministerka končí svoj cynický výstup ako performerka v čiernej burleske replikou:„Lučanský nie je Palach ani Kuciak.“
Keď režisér Pumpy Begányi vyprevádzal svoje „dielko“ do vysielania verejnej služby, zaskvel sa proroctvom: „Na svet sa chceme pozerať s úsmevom. Ak národ nebude mať v sebe komédiu a schopnosť robiť si ‘srandu’ z politiky, či sám zo seba, tak vymrie.“ O jeho proroctve možno vážne pochybovať.
Prečo? Nuž preto, lebo to, čo nosí v sebe nie je komédia, a to, čo je schopný vyrobiť, nie je “sranda”. Nie, pán „režisér,“ národ nevymrie, aj keby niektorí Slováci považovali ten váš produkt za skvelú komédiu, aj keby tradične nesvojprávna televízna dramaturgia obhajovala Pumpu ako vlastné dieťa. Vždy to bude iba žalostný materiál pre bulvár, ktorý uráža vkus a cit.
