Vo ruskom Volgograde sa uskutočnili oslavy 80. výročia víťazstva Červenej armády v legendárnej bitke o Stalingrad. Jej súčasťou bola veľkolepá prehliadka vojsk a dobovej techniky z obdobia Veľkej vlasteneckej vojny v centre mesta. Slávnostný program pokračoval až do večerných hodín rôznymi podujatiami a vyvrcholil na nábreží Volgy vizuálnou šou a ohňostrojom.
Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin položil počas osláv veniec k Večnému plameňu v Sieni slávy na pamätnej Mamajovej mohyle a položil kvety k hrobu maršala Vasilija Čujkova. Dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu velil 62. armáde, ktorá sa preslávila hrdinskou šesťmesačnou obranou Stalingradu.
Ruský prezident si potom minútou ticha uctil pamiatku padlých sovietskych vojakov, zúčastnil sa stretnutia s mladými vlastencami a na slávnostnom koncerte predniesol prejav, ktorý naživo prenášali ruské televízie.
„Pred osemdesiatimi rokmi tu, na území Stalingradu, na brehoch veľkej ruskej rieky Volgy, bol zastavený nenávidený, krutý nepriateľ a dlhá a drsná bitka pri Stalingrade sa skončila,“ povedal v úvode svojho vystúpenia Putin.
Doplnil, že ide o jeden z najdôležitejších a najosudovejších dátumov v ruských dejinách i v dejináchcelého sveta. Zdôraznil, že v stalingradskej bitke nešlo len o obranu mesta, ale aj o „samotnú existenciu mučenej, ale nedobytej krajiny“.
Putin ďalej poukázal na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas 2. svetovej vojny a súčasným konfliktom na Ukrajine. Podľa neho nacistická ideológia vo svojej modernej podobe opäť priamo ohrozuje bezpečnosť Ruska.
„Je to neuveriteľné, ale je to tak. Znovu nás ohrozujú nemecké tanky Leopard s krížmi na pancieroch, ktoré idú opäť bojovať proti Rusku na ukrajinskej pôde rukami Hitlerových nástupcov, rukami banderovcov. Znova a znova sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu,“ povedal.
„Vieme, že napriek propagande nepriateľských západných elít máme veľa priateľov po celom svete vrátane severnej Ameriky a Európy. Avšak tí, čo zaťahujú európske štády do novej vojny proti Rusku, očividne nechápu, že moderná vojna s Ruskom bude úplne iná,“ varoval šéf Kremľa.
K hraniciach nepriateľov nepošleme tanky, no máme čím reagovať. A neobmedzí sa to len na obrnené vozidlá, to si musí každý uvedomiť,“ zdôraznil Putin. “Tí, čo nás dnes ohrozujú, nerozumejú jednoduchej skutočnosti, že naši ľudia vyrástli na materskom mlieku našich matiek – generácii víťazov, ktorí tvrdou prácou, potom a krvou vybudovali našu krajinu a odovzdali nám ju ako dedičstvo.
„Pripravenosť ísť až do konca, spraviť aj nemožné pre svoju vlasť, pre pravdu, je v krvi a povahe nášho mnohonárodnostného ľudu,“ pokračoval ruský prezident a dodal, že Rusko je si isté víťazstvom.
„Niektoré médiá, ako server The Moscow Times, jeho slová interpretovali ako narážku na ruské jadrové zbrane. Agentúra Reuters ich vysvetlila tak, že Putin oznámil, že jeho krajina je pripravená použiť celý arzenál zbraní, medzi ktorý patria aj jadrové zbrane. Britská tanica BBC Putinove slová pochopila ako neurčitú hrozbu eskalácie konfliktu.
Rusi pred oslavami dočasne premenovali Volgograd späť na Stalingrad. Podľa zákona, ktorý prijala v roku 2016 tamojšia duma, sa mesto pri niektorých štátnych sviatkoch, vrátane Dňa víťazstva či ýročia bitky pri Stalingrade, vracia k svojmu sovietskemu názvu. „Tento symbolický názov je možné oficiálne používať pri hromadných akciách šesťkrát do roka,“ napísala agentúra TASS.
V centre ruského Volgogradu boli v predvečer osláv odhalené pomníky Stalinovi a maršalom Vasiljevskému a Žukovovi, ktorí pri Stalingrade zastavili nápor Nemcov a vyrazil do protiútoku. Pri ňom obkľúčili a zajali nemeckú šiestu armádu aj s jej veliteľom, poľným maršalom Friedrichom Paulusom.
Bitka, ktorá sa odohrávala od augusta 1942 do februára 1943, je považovaná za najkrvavejšiu v histórii ľudstva. Zvrátila priebeh 2. svetovej vojny a znamenala začiatok víťazného ťaženia Červenej armády až po definitívne víťazstvo nad nemeckým nacizmom v máji 1945.
Kruté boje v Stalingrade a okolí pripravili o život vyše dva milióny vojakov na obidvoch stranách, ako aj z radov civilistov. Väčšina mesta sa pred tamojšou kapituláciou nacistických vojsk 2. februára 1943 premenila na ruiny.
