Úvod ZO ZAHRANIČIA Putin po rokovaní s Bidenom: Moskva “neťahá” svoju vojenskú techniku k hraniciam USA

Putin po rokovaní s Bidenom: Moskva “neťahá” svoju vojenskú techniku k hraniciam USA

Joe Biden a Vladimir Putin. (Foto: archív)

Americký prezident Joe Biden a šéf Kremľa Vladimir Putin sa na samitev Ženeve dohodli, že veľvyslanci ich krajín sa vrátia na svoje pôsobiská a budú pokračovať v plnení svojich diplomatických povinností. Ruský prezident to uviedol na mediálnom brífingu po skončení vrcholnej schôdzky.

Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan a ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov boli pred niekoľkými mesiacmi pre napäté vzťahy Washingtonu a Moskvy povolaní späť do svojich domovských krajín.

Na otázku redaktora televízie CNN, či boli rozhovory s Bidenom poznačené nevraživosťou, Putin odpovedal, že to tak nebolo a označil ich za „celkom konštruktívne“. Obe strany podľa neho preukázali „ochotu porozumieť jeden druhému“.

Putin tiež informoval, že sa s Bidenom dohodli na začatí rokovaní o kybernetickej bezpečnosti. Biely dom ešte pred začiatkom rokovaní naznačil, že Biden na stretnutí s Putinom otvorí i otázku nedávnych kybernetických útokov proti americkým spoločnostiam.

Ruský prezident ďalej vyhlásil, že ruský opozičný bloger a politický aktivista Alexej Navaľnyj sa vrátil do Ruska s vedomím, že ho zatknú, keďže porušil ruské zákony a podmienky podmienečného trestu.

„Tento človek vedel, že porušuje ruské zákony. Bol dva razy odsúdený,“ uviedol Putin bez toho, aby Navaľného menoval. Podľa Putina Navaľnyj v nemocnici v Berlíne, kam ho previezli po údajnej otrave novičkom,“ umiestňoval na internet svoje videá… a vedome chcel porušiť zákon“. „Spravil presne to, čo chcel,“ povedal Putin s tým, že ignoroval zákon.

Väznenie Navaľného prirovnal Putin k obvineniam proti vzbúrencom, ktorí sa podieľali na útoku na americký Kapitol zo 6. januára, pri ktorom zomreli piati ľudia. Putin argumentoval, že podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa prišli do sídla Kongresu “s politickými požiadavkami” a následne boli za to uväznení.

Putin na kritiku porušovania ľudských práv v Rusku reagoval odsúdením násilností s použitím strelných zbraní v USA a tiež útokov dronmi. Na predošlý výrok Bidena, ktorý ho nazval „vrahom“, Putin reagoval, že vo veľkých amerických mestách sú ľudia zabíjaní strelnými zbraňami každý deň.

Na margo zvýšeného napätia medzi Ruskom a USA a ich spojencami vo vojenskej oblasti a obáv Washingtonu z ruských vojenských aktivít Putin povedal, že Rusko robí cvičenia na svojom území rovnakým spôsobom, ako Spojené štáty na svojom území.

Moskva však „neťahá“ svoju vojenskú techniku a vojakov k hraniciam USA. „Bohužiaľ, naši americkí partneri hraniciam Ruska áno. ‘Obavy’ z tejto situácie by preto nemala vyjadrovať americká strana, ale ruská,“ konštatoval Putin. Téma vstupu Ukrajiny do NATO sa podľa ruského prezidenta preberala len okrajovo, pretože podľa neho „nie je o čom rokovať“.

Foto: archív

Putin uviedol, že s Bidenom hovorili i o možnej výmene väzňov. Ako poznamenal, možné sú kompromisy. Americký občan Paul Whelan, odsúdený v Rusku za špionáž na 16 rokov odňatia slobody, vyzval Bidena, aby zariadil výmenu väzňov. Ako tvrdí, stal sa obeťou zajateckej diplomacie. Ďalším väzneným americkým občanom je Trevor Reed odsúdený na deväť rokov za útok na ruských policajtov.

Moskva by zasa mohla žiadať o vydanie známeho ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta a zmluvného pilota Konstantina Jarošenka. S Bidenom sa podľa Putina dohodli i na začatí rokovaní o jadrovom odzbrojení a možnom nahradení dohody New START obmedzujúcej množstvo jadrových zbraní po vypršaní jej platnosti v roku 2026.

Putin potvrdil, že Biden ho do Bieleho domu nepozval. Ich vzájomné stretnutie napriek tomu zhodnotil ako „produktívne, dôležité a konkrétne“. Konalo sa „v atmosfére, ktorá bola zameraná na dosahovanie výsledkov“.