Ruský prezident Vladimír Putin schválil novú doktrínu zahraničnej politiky, ktorá sa hlási k obrane ruského sveta. Konzervatívni ruskí filozofi tento pojem používajú v súvislosti ochranou ruskojazyčného obyvateľstva v zahraničí.
Tridsaťjedenstránkový koncept humanitárnej politiky, ktorý bol zverejnený viac ako šesť mesiacov od začatia ruskej invázie na Ukrajinu, uvádza, že Rusko by malo „chrániť, zabezpečovať a rozvíjať tradície a ideály ruského sveta“. Dokument je prezentovaný ako stratégia pre šírenie mäkkej – teda nevojenskej – sily.
„Ruská federácia poskytuje podporu svojim krajanom žijúcim v zahraničí pri napĺňaní ich práv, zaisťuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity,“ uvádza sa v novoprijatej doktríne. Väzby s krajanmi v zahraničí podľa nej umožňujú Rusku „posilniť na medzinárodnej scéne jeho obraz demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta“.
Putin už niekoľko rokov hovorí o tragickom osude približne 25 miliónov etnických Rusov, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ocitli mimo Rusko v novovzniknutých nezávislých štátoch. Samotný rozpad ZSSR označuje za geopolitickú katastrofu.
Podľa novej politiky by Rusko malo posilniť spoluprácu so slovanskými krajinami, Čínou, Indiou a štátmi Blízkeho východu, Latinskej Ameriky a Afriky. Moskva by podľa nej mala ďalej prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom.
Ide o dva gruzínske regióny, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé – a tiež s dvoma separatistickými republikami na východe Ukrajiny, Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou.
