Exposlanec NR SR za Slovenskú národnú stranu (SNS) Rafael Rafaj si pri príležitosti 82. výročia úmrtia významného kňaza a národovca Andreja Hlinku na sociálnej sieti pripomenul okolnosti prijímania zásluhového zákona „Lex Hlinka“ v roku 2007, ktorého bol predkladateľom. “Aj keď som zákon predložil ako predseda poslaneckého klubu koaličnej strany, aj v koalícii, a paradoxne aj v (‘kresťanskej’) opozícii boli výhrady.
Prekvapili ma najmä kádeháci, ktorí súhlasili s našou verziou, ale žiadali vypustiť paragraf 5, ktorý by zákonom chránil poškodzovanie dobrého mena kňaza Andreja Hlinku na verejnosti. Dodnes neviem, prečo im to prekážalo.
Tu je text pôvodného paragrafu 5, ktorý sme museli nakoniec vypustiť. „Konanie vedúce k poškodeniu dobrého mena Andreja Hlinku na verejnosti je možné postihnúť podľa zákona.” Keby to prešlo, rôzni „humánni aktivisti“ by sa museli mať na pozore…,” píše Rafaj.
“Samozrejme, hľadali sme čo najväčšiu podporu pre zásluhový zákon aj v opozícii (KDH a SDKÚ-DS). S Maďarmi sa, prirodzene, vôbec nerátalo. Aj z dôvodu môjho pôvodného návrhu, kde paragraf 6 mal definovať streľbu maďarských žandárov do zhromaždenia ľudu v Černovej v októbri 1907 ako ‘odsúdeniahodný brutálny čin proti ľudskosti’.
Táto verzia prekážala paradoxne aj smerákom (nebohý Pavol Paška mal s Maďarmi nadštandardné vzťahy a viacero vlasteneckých návrhov, opatrení a textov nám odsabotoval). Ale bol to vtedy druhý muž vládnej strany, takže sme nakoniec museli obetovať aj toto historicko-morálne a podľa mňa aj právne odsúdenie brutálneho vyčíňania honvédov.
Odsúdeniahodnosť tohto masakru sme nakoniec predsa len presadili do októbrovej deklarácie (uznesenie NR SR) k 100.výročiu černovskej tragédie. Pravda aj tu ľavičiarom a Maďarom prekážal pojem ‘masaker’, a tak je tam miernejší variant ‘tragédia’…
Dôležité pre históriu aj politiku, súčasnosť aj budúcnosť je však schopnosť presadiť kľúčové pronárodné zákony. Na základe zákona 531/2007 Z.z. je totiž busta Andreja Hlinku umiestnená vo foyeri Národnej rady Slovenskej republiky (spolu s Hurbanom a Štefánikom).
Najhoršie som však ako predkladateľ prežíval ‘vypitvanie’ podľa mňa najdôležitejšej textácie, že Andrejovi Hlinkovi prináleží čestný titul Otec národa (pôvodný paragraf 2). Ten prirodzene prežíva v srdciach skutočných vlastencov a rodoľubov.
Neprajníci národa, slovenskej identity, skutočnej histórie už v tom čase doslova šaleli. Liberálny a antislovenský mediálny mainstream chrlil na nás a na osobnosť Hlinku oheň a síru. Štvavý týždenník Domino efekt napríklad v difamačnom článku Otec a deti národa z októbra, k uzneseniu NR SR k Černovej, škodoradostne ohlasoval ‘historickú trápnosť’.
Libtardi, bratislavskí kaviarenskí povaľači a pseudoaktivisti si dali námahu, aby prišli protestovať proti prijatiu zákona. Známy ľavicový aktivista, ktorý nedávno kandidoval na prezidenta, vtedy povedal: ‘Nie je nám jedno, keď sa do podoby zákona vysoko vyzdvihuje osobnosť, ktorá bola vysoko kontroverzná’,” uvádza ďalej Rafaj vo svojom statuse.
“Tieto rozvratné skupinky, pôsobiace v rôznych mimovládkach, sponzorovaných výdatne aj Sorosom, používajú stále ten istý naratív: osobnosti (národa) vraj spoločnosť rozdeľujú, preto by podľa nich nemali mať takéto postavenie alebo požívať úctu, či byť v centre pozornosti či dokonca výchovy a vzdelávania… Akurát, že jediní, kto stoja na opačnom (liberálno-ľavičiarskom) a dnes aj globalistickom a unifikujúcom brehu, sú práve títo žoldnieri cudzích záujmov.
Našťastie ‘kontráši’ zavíjali chvíľu pred parlamentom, ale vlastenecká karavána úspešne dorazila do cieľa a v októbri 2007 ‘Lex Hlinka’ definitívne 94 hlasmi poslancov uzrel svetlo sveta a stal sa súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. A poučenie? Na rozdiel od nedávneho vedenia SNS, ktoré stiahlo chvost, sa oplatí podobne ako Hlinka bojovať za pravdu národa, presadiť ju a vytrvať.
SNS vtedy mala svoju tvár, bola čitateľná a uveriteľná. Toto všetko sa v poslednom čase zo strany, žiaľ, vytratilo, a tak sa mnohí právom pýtajú, či je ešte národná. Dobré na zamyslenie, páni delegáti (de facto prevažne funkcionári strany) pred septembrovým snemom SNS.
Lebo ak sa nevráti do strany jednoznačnosť národného piliera, priamočiarosť a radikálna obrana národno-štátnych záujmov vrátane našich osobností, nebude dôvod na potlesk.To vám je, dúfam, jasné. Lebo ‘zásluhy’ síce budú, ale tentoraz na pochovaní najstaršej strany, v ktorej od roku 1905 do roku 1913 pôsobil aj Andrej Hlinka.
Majte to, prosím, na pamäti. Za Boha život – za národ slobodu!” apeluje na záver svojho príspevku Rafaj na svojich spolustraníkov pred snemovaním v Liptovskom Mikuláši, kde sa má voliť nové vedenie strany.
