Václav Havel nadobudol v ponovembrových reštitúciách rozsiahly majetok. Pozadie tejto transakcie je však dodnes zahmlené. Havlovci patrili k najbohatším židovským rodinám v Prahe. Ich majetok je zásluhou strýka Václava Havla, filmového podnikateľa Miloša Havla. K bohatstvu však významnou mierou prispel aj otec Miloša Havla Václav Havel, majiteľ stavebnej firmy a staviteľ Lucerny.
Azda najslávnejším projektom Miloša Havla boli barrandovské štúdiá. Riadil aj filmovú spoločnosť Lucernafilm a bohatol na dovoze a premietaní amerických filmov. Po vypuknutí vojny vstúpila na Barrandov nemecká správa a ateliéry zažívali obrovský rozmach. Nakrúcalo sa množstvo filmov, v ktorých účinkovala vtedajšia česká herecká elita.
Kolaborácia s nacistami
Miloš Havel bol schopný urobiť čokoľvek, len aby sa zachránil. Ochotne spolupracoval nielen s okupačnou správou, ale aj s gestapom. Po vojne ho filmová obec označila za kolaboranta s nacistami, dokonca bol aj obžalovaný, ale obvinenie bolo za nejasných okolností stiahnuté. Aby sa zachránil, súhlasil so spoluprácou s ŠtB.
NATO MILOŠ HAVEL ODCESTOVAL DO NEMECKA, KDE AKO PRENASLEDOVANÝ ČESKÝ ŽID POŽIADAL O ODŠKODNENIE ZA MAJETOK, O KTORÝ PRIŠIEL.
Počas vojny totiž predal polovicu barrandovských štúdií nemeckej správe za asi 7 miliónov korún, čo považoval za podhodnotenú cenu. Západonemecký rehabilitačný súd jeho nároky uznal a v plnom rozsahu ho odškodnil.
Disidentské seansy
Václav Havel nebol radový disident. Vlastnil luxusný mercedes, teda lepšie auto ako vtedajší predseda vlády. Mal rozľahlý a komfortný byt na Rašínovom nábreží, aj usadlosť Na Hrádečku, kde mohol nerušene usporadúvať svoje disidentské seansy.
Jeho čas prišiel v novembri 1989, keď na Letnej a z balkóna Melantrichu mával nadšeným davom. V tom istom roku ho komunistický parlament zvolil za prezidenta, pričom počas sľubu symbolicky prisahal na komunistickú ústavu.
Keď sa v roku 1990 uvažovalo o reštitúciách, Václav Havel, ktorý mal v Občianskom fóre rozhodujúce slovo, presadil rozsiahle reštitúcie. Vzhľadom na hrozbu nárokov sudetských Nemcov sa parlament rozhodol vracať majetky zabavené po 25. februári 1948. Spôsob, akým sa Václav Havel dostal k rodinným majetkom, je zahalený tajomstvom.
MILOŠ HAVEL BOL PO VOJNE OZNAČENÝ ZA KOLABORANTA A JEHO MAJETOK BOL ZNÁRODNENÝ PODĽA BENEŠOVÝCH DEKRÉTOV, PRETO SA NAŇ KLASICKÉ REŠTITUČNÉ PREDPISY O VRACANÍ MAJETKU NEVZŤAHOVALI.
Podvody pri reštitúciách
Václav Havel napriek tomu dostal všetok majetok, o ktorý požiadal. O pozadí jeho reštitúcií sa pritom nehovorilo a novinári si o nich netrúfali písať. Majetok z reštitúcií získali mnohí disidenti z Charty 77, a tí, ktorým nič nezostalo, si dokumenty k reštitúcii jednoducho sfalšovali. Urobila to napríklad Havlova spolupracovníčka Marta Chadimová.
Jej reštitučný podvod s nehnuteľnosťami na Loretánskom námestí v Prahe bol však odhalený a pred odsúdením ju zachránila len milosť jej priateľa z Charty 77. Reštitúcie Václava Havla však prebehli ticho a úspešne. Nikto si netrúfol upozorniť na to, že porušujú Benešove dekréty a siahajú ďaleko za stanovenú reštitučnú čiaru 25. 2. 1948.
SKUTOČNÝ OBRAZ VÁCLAVA HAVLA SA DIAMETRÁLNE ODLIŠUJE OD TOHO, AKO HO VYKRESĽUJÚ NIEKTORÉ MÉDIÁ A SAMOZVANÁ KULTÚRNA ELITA.
Zneužíval ideály, ktorými sa chránil. Celý život prežil s maskou bojovníka proti totalite a komunizmu, pritom s komunistami ochotne spolupracoval. Maskou plachého, slušného a sympatického „Vaška“ dodnes ohlupuje množstvo ľudí. Václav Havel je dokonalý symbol falošnej a pokrivenej morálky dnešnej spoločnosti.
Zradou vlastných ideálov, ktoré hlásal v roku 1989, prispel k úpadku morálky a národného cítenia. Ten, kto ho uctieva ako morálny symbol, zároveň prijíma túto pokrivenú a neúprimnú morálku za svoju.
