Úvod Spoločnosť Ruskí pravoslávni prerušili vzťahy s konštantínopolským patriarchátom

Ruskí pravoslávni prerušili vzťahy s konštantínopolským patriarchátom

Metropolita Ilarion s Vladimirom Putinom. (Foto: archív)

Ruská pravoslávna cirkev sa rozhodla skončiť svoje vzťahy s konštantínopolským ekumenickým patriarchátom na protest proti jeho schváleniu žiadosti Ukrajiny o autokefálnu, teda nezávislú cirkev. Oznámil to metropolita Ilarion, hlava vonkajších vzťahov ruskej pravoslávnej cirkvi, po stretnutí vedenia ruského pravoslávia v bieloruskom hlavnom meste Minsk.

Synodu zvolal moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, po tom, ako konštantínopolský arcibiskup a ekumenický patriarcha Bartolomej, považovaný za lídra globálnej pravoslávnej komunity, uznal 11. októbra nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Ilarion novinárom povedal, že synoda – rozhodujúce teleso ruskej pravoslávnej cirkvi – nemala inú možnosť, než prerušiť vzťahy s patriarchátom, ktorý sídli v tureckom Istanbule.

„Padlo rozhodnutie prerušiť všetku komunikáciu s konštantínopolským patriarchátom,“ vyhlásil Ilarion. „Znamená to, že kňazi z oboch cirkví nebudú môcť odteraz viesť spolu náboženské obrady, zatiaľ čo veriaci jednej cirkvi nebudú môcť prijímať sviatosť u druhej cirkvi,“ dodal Ilarion. Rozhodnutie Istanbulu podporiť „schizmatickú cirkev“ – ako Moskva označuje ukrajinskú pravoslávnu cirkev – je podľa jeho slov „ilegálne a kanonicky bezcenné“.

„Nemôžeme byť v komunikácii s touto cirkvou, ktorá je v schizme,“ uviedol Ilarion s tým, že ruská pravoslávna cirkev chce, aby „prevážil zdravý rozum a konštantínopolský patriarchát zmenil svoj postoj“. Bartolomej zrušil 332-ročné nariadenie, ktoré zaraďovalo Ukrajinu pod patriarchát v Moskve, čo predstavovalo prvý krok ukrajinskej cirkvi k dosiahnutiu nezávislosti, napísala tlačová agentúra DPA.

Konštantínopolský arcibiskup a ekumenický patriarcha Bartolomej na návšteve u pápeža Františka. (Foto: archív)

V dôsledku posledných udalostí veriaci ruskej pravoslávnej cirkvi sa už nebudú môcť modliť a prijímať eucharistiu v chrámoch konštantínopolského patriarchátu – vrátane chrámov na hore Athos v Grécku. Autonómny mníšsky štát Svätého vrchu (Athos) je spoločenstvom 20 pravoslávnych mužských kláštorov, ktoré patria pod jurisdikciu konštantínopolského patriarchu.

Hora je jedným z hlavných svätých miest pre pravoslávnych kresťanov a je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Na Athose sú dovolené len návštevy mužov akéhokoľvek náboženstva, ktorí však potrebujú osobitné povolenie. Povolenie na vstup si od konštantínopolského patriarchátu musia vyžiadať aj pravoslávni duchovní.

Podľa agentúry TASS tlačový tajomník moskovského patriarchu Alexandr Volkov vysvetlil, že prerušenie vzťahov medzi moskovským a konštantínopolským patriarchátom pre „veriacich našej cirkvi znamená, že odteraz sa až do zmeny pozície Konštantínopola nebudú môcť zúčastňovať na bohoslužbách v chrámoch konštantínopolského patriarchátu, ani prijímať v nich eucharistiu a zapájať sa do iných obradov.

Ruské pravoslávie je najväčšou národnou cirkvou a po stáročia považovalo Ukrajinu za súčasť svojho regiónu. Moskva rozhodnutia konštantínopolského patriarchátu neuzná, zakončil Ilarion a obvinil Bartolomeja z rozkolu cirkvi.

Aktuálne rozhodnutie však nie je bezprecedentné; Moskva v roku 1996 prerušila vzťahy aj v sporoch ohľadom cirkvi v Estónsku. Ukrajinské politické vedenie chce potlačiť vplyv „nepriateľskej“ ruskej cirkvi na svojom území. Kremeľ už predtým vyjadril obavy ohľadom možnej schizmy a vyhlásil, že Rusko bude chrániť záujmy ruského pravoslávia na Ukrajine.

Snahy ukrajinskej pravoslávnej cirkvi o cirkev oddelenú od patriarchátu v Moskve podporuje aj ukrajinské vedenie na čele sprezidentom Petrom Porošenkom. (Foto: archív)