Ruský parlament možno zakáže výmenu ukrajinských bojovníkov z pluku Azov za zajatých ruských vojakov. Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, diskutuje o zákaze takejto výmeny. Uviedol internetový kanál Telegram, ktorý vysielal zasadnutie z tejto komory.
Stovky bojovníkov z Azova prežili v Rusmi obliehaných oceliarňach Azovstaľ v juhoukrajinskom meste Mariupol dlhé týždne, až kým sa nevzdali. Ruské sily ich v siedmich autobusoch odviezli do obce Olenivka neďaleko Donecka.
Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin povedal, že nacistickí zločinci z pluku Azov by nemali byť vymenení. Ruský zákonodarca Leonid Sluckyj, ktorý sa zúčastňuje na mierových rozhovoroch s Kyjevom, dokonca pripustil, že Rusko bude uvažovať nad trestom smrti pre nacionalistických bojovníkov z pluku Azov.
V rozprave v dolnej komore Sluckyj povedal, že hoci má Rusko zavedené moratórium na trest smrti, malo by starostlivo zvážiť hrdelný trest pre týchto bojovníkov z pluku Azov. „Nezaslúžia si žiť po tých obludných zločinoch proti ľudskosti, ktoré spáchali a ktoré sa ďalej páchajú proti našim zajatcom,“ vyhlásil Sluckyj.
Ruský vyšetrovací výbor zároveň avizoval, že plánuje v rámci vyšetrovania zločinov ukrajinského režimu bojovníkov z Azova vypočuť. Ruské ministerstvo spravodlivosti požiadalo ruský najvyšší súd, aby označil pluk Azov za teroristickú organizáciu. Príslušný súdny proces sa má začať 26. mája.
Neonacistický prápor (neskôr pluk) Azov vznikol ako dobrovoľná polovojenská organizácia v roku 2014 počas štátneho prevratu na Ukrajine známeho ako Majdan s hlavným cieľom bojovať proti ruským silám a proruským povstalcom v Donbase na východe Ukrajiny. Za posledných osem rokov však majú na svedomí aj tisíce civilných obetí.
Známe sú brutálne vraždy obyvateľov Krymu vracajúcich sa domov autobusmi z demonštrácie v Kyjeve počas tzv. korsunského pogromu či hrozivý masaker v Dome odborových zväzov v Odese, kde členovia Azova bejzbalovými palicami dobili na smrť, zastrelili či zaživa upálili 46 ľudí, ktorí sa budove ukryli pred agresormi.
