Vladimir Putin pricestoval do Teheránu na svoju druhú návštevu mimo Ruska od začiatku ukrajinskej vojny. Témami rozhovorov bolo zrušenie ukrajinskej obilnej blokády, budúcnosť Sýrie a možnosti obnovenia iránskej jadrovej dohody.
Trojstranné rokovania s prezidentmi Iránu Ebráhímom Raísím a Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom Rusko označilo za znak rastúceho vplyvu všetkých troch partnerských krajín v regióne po nedávnej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena na Blízkom východe.
Spoločným samitom s Ankarou Moskva i Teherán demonštrovali, že pokusy vytlačiť ich na okraj medzinárodnej scény budú neúspešné. Na rokovaní v iránskej metropole sa riešila aj otázka exportu ukrajinskej pšenice.
Erdogan očakával od Putina signál, že je ochotný zrušiť ruskú námornú blokádu, ktorá bráni vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. EÚ sa v záujme dohody zaviazala, že neuvalí sankcie na ruské potraviny, hnojivá a ich prepravu. V Istanbule sa má otvoriť koordinačné centrum, umožňujúce export obilia cez Čierne more.
Vojenský konflikt Ruska a Ukrajiny – kľúčových dodávateľov pšenice na medzinárodné trhy – spôsobil prudký nárast cien obilia po celom svete, čím sa ešte znásobila už existujúca potravinová kríza. Vyše 20 miliónov ton obilia uviazlo v silách v zamínovaných ukrajinských prístavoch.
Rusko s navrhnutým riešením súhlasilo, trvalo však na kontrole lodí v Čiernom mori, či na Ukrajinu neprivážajú zbrane. Keďže s tým kategoricky nesúhlasil Kyjev, bol prijatý kompromis, aby boli lode monitorované v tureckých prístavoch, pričom ich bude preverovať ich bude Turecko v súčinnosti s Ruskom a OSN. Rusko bude zároveň sledovať lode zo vzduchu.
Vladimir Putin podľa denníka Guardian prišiel teheránske rozhovory so zámerom využiť ich aj na posilnenie regionálneho vzdoru proti vojenskému paktu medzi štátmi Perzského zálivu a Izraelom, ktorý USA navrhujú ako hrádzu proti ďalšiemu napredovaniu iránskeho jadrového programu.
Ruská federácia je jednou zo strán viedenských rozhovorov o jadrovej dohode s Teheránom, ktoré uviazli v slepej uličke pre neochotu Spojených štátov zrušiť sankcie proti iránskym Islamským revolučným gardám.
Rusko, Irán a Turecko tiež „potvrdili odhodlanie pokračovať v existujúcej kooperácii s cieľom definitívne odstrániť skupiny teroristov, ale i jednotlivcov,“ uvádza sa v texte vyhlásenia vydaného po rokovaní.
Lídri troch štátov v ňom vyjadrili i nesúhlas „s nezákonným zhabaním a prevodom príjmov z ropy, ktoré by mali patriť Sýrii“. Vyhlásenie zverejnili po tom, ako turecký prezident Erdogan vyzval svojich partnerov, aby podporili jeho úsilie bojovať proti terorizmu v Sýrii. Turecka v minulosti hrozilo vojenskou ofenzívou v poloautonómnych kurdských územiach na severovýchode Sýrie.
Krajina od roku 2016 podnikla sériu útokov na územie Sýrie, ktorých cieľom boli kurdskí bojovníci, ako aj džihádisti zo skupiny Islamský štát. V občianskej vojne v Sýrii sa Turecko postavilo na stranu povstalcov bojujúcich proti vláde prezidenta Bašára Asada. Do konfliktu na strane Asada zasiahli aj Irán a Rusko.
Erdogan na rokovaní zdôraznil, že „v budúcnosti tohto regiónu nie je miesto pre separatistické teroristické organizácie“. Avizoval, že „v našom boji proti teroristickým organizáciám budeme pokračovať aj v nasledujúcom období“.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí však tureckému lídrovi na stretnutí ešte pred prezidentským samitom povedal, že nová turecká ofenzíva proti Kurdom v Sýrii by oblasti uškodila. Vyzval, aby sa táto otázka vyriešila prostredníctvom dialógu medzi Ankarou, Damaskom, Moskvou a Teheránom.
