Od marca do mája tohto roka Rusko predalo americké dlhopisy za 81 miliárd dolárov. Za krátke obdobie tak znížilo držanie amerického dlhu o celých 84 percent. Tento krok na chvíľu vyľakal finančné trhy, keď v apríli výnosy desaťročných dlhopisov po prvý raz od roku 2014 prekročili hranicu troch percent.
Výpredaj amerických dlhopisov rozpútal diskusie o tom, aká mohla byť motivácia Moskvy. Možno len chcela diverzifikovať portfólio, ako uviedla ruská centrálna banka, možno šlo o pomstu za sankcie Washingtonu. Práve v apríli Biely dom uvalil sankcie na výrobcu hliníka Rusal, firmu Olega Deripasku, blízkeho Vladimirovi Putinovi.
Sankcie zakazovali obchodovanie s Rusalom, vyrábajúcim sedem percent svetovej produkcie hliníka. Deripaska v máji rezignoval na post riaditeľa firmy. Analytici konzultačnej firmy Eurasia Group sú presvedčení, že ide o bolestivejšie sankcie ako doteraz, keďže prakticky ochromili vývoz Rusalu. Preto sa prikláňajú k teórii ruskej pomsty.
Ruská centrálna banka však vo vyhlásení pre médiá uviedla, že predaj amerických dlhopisov bol súčasťou „komplexnej diverzifikácie menovej štruktúry dlhopisov“. Predaj dala do súvislosti s výrazným navyšovaním ruských zlatých rezerv v posledných rokoch.
Banka stále vyhodnocuje všetky riziká – ekonomické aj geopolitické. Podľa ďalších analytikov stála za rozhodnutím Ruska zrejme kombinácia ekonomických a politických dôvodov.
Aj keď Rusko na konci minulého roka držalo americké dlhopisy sa vyše sto miliárd dolárov, bolo až pätnástym najväčším držiteľom amerického dlhu. Tým hlavným je Čína, ktorá vlastní americké dlhopisy za astronomických 1,2 bilióna dolárov. Ak by sa Peking rozhodol pre podobný krok ako Moskva, znamenalo by to pre Spojené štáty oveľa vážnejší problém.
