Samojazdiace autá s kvalitnou výbavou sú už dnes schopné bez väčších problémov jazdiť po diaľnici. Myslí si to Jiří Maťaš, profesor českej Fakulty elektrotechnickej ČVUT, ktorý spolupracuje na vývoji systémov autonómnych vozidiel pre automobilku Toyota.
Súčasné autonómne vozidlá podľa neho zvládnu ísť bez vodiča na dlhých úsekoch bez prudkých zákrut alebo úzkych uličiek. Príkladom je jazda po diaľnici. Problémy však môžu nastať v rušnej premávke miest, v nedostatočne zmapovaných miestach, na nerovných cestách alebo pri neštandardných situáciách, napríklad pri náhlom vstupe chodca na vozovku.
„Auto môže zmiasť aj rozsypaná soľ na ceste, systém totiž takúto situáciu nemusí poznať a nevie, či môže pokračovať ďalej,“ tvrdí Maťaš. Systém autonómnych vozidiel preto treba pri súčasnom testovaní dopĺňať o nové dáta, aby boli vozidlá schopné zvládnuť čo najširšiu škálu situácií.
Potrebné sú najmä podrobné mapy s informáciami o ceste. Nejde len o samotné vedenie trasy, ale aj o zaznamenanie všetkých prekážok ako značky, stromy, krajnice, domy alebo aj nerovnosti na vozovke. Takéto dáta v súčasnosti zbierajú aplikácie typu Mapillary, ďalšie mapové aplikácie napríklad od Googlu, alebo aj Zoznam.
Využívajú sa aj mapy zelene v mestách, katastrálne plány o všetkých objektoch v priestore či letecké fotografie. Autá však okrem toho budú musieť poznať aj všetky situácie, ktoré do prevádzky môžu zasiahnuť zvonku, či už ide o ostatné vozidlá, cyklistov, chodcov alebo poletujúce predmety. Systémy áut sa preto stále dopĺňajú o príklady možných situácií.
Autonómne vozidlá prinesú podľa Maťaša rad výhod, okrem iného vyššiu bezpečnosť a plynulosť premávky: „Autá spolu budú vedieť komunikovať a spolupracovať napríklad pri prejdení križovatky alebo pri jazde v pruhu.“
Prechod na autonómnu mobilitu by podľa neho mal byť postupný. „Nijaká okamžitá revolúcia sa konať nebude,“ podotkol. Najskôr sa môžu autonómne vozidlá objaviť napríklad v nákladnej doprave, kde budú jazdiť po fixnej trase. Plne autonómne automobily by sa mali v ostrej prevádzke bežne vyskytovať už do desiatich rokov.
Rýchlosť ich nasadenia však môže byť ovplyvnená prijatím spoločnosti, štátnou reguláciou a tiež cenou áut. Tá je podľa experta teraz veľmi vysoká, technológie potrebné na autonómnu prevádzku totiž stoja viac ako samotné vozidlo.
Ide predovšetkým o takzvaný LIDAR, ktorý sa používa na meranie vzdialenosti, ďalej všestranné radary a ďalšie senzory. Maťaš vidí ďalší vývoj v kamerách: „Sú lacné, spoľahlivé a svojou funkciou sa približujú ľudskému oku, ktoré dokáže riešiť neočakávané situácie v doprave celkom dobre.“
