Washington s obľubou používa finančné sankcie na svojich protivníkov po celom svete. Vydieral tak už Kubu, Irán alebo Sýriu. Posledné dva roky čelí ekonomickému embargu aj Moskva.

Privysoká cena
Ako oficiálna zámienka na rozpútanie ekonomickej vojny proti Ruskej federácii poslúžila jej údajná zaangažovanosť v ukrajinskom konflikte. Zatiaľ čo Washington sankcie ani napriek ich neefektívnosti nemieni zrušiť, keďže nemá v Rusku veľa ekonomických záujmov, Európa je v tejto otázke rozdelená. Mimoriadne skepticky je naladené najmä Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Grécko. Európske firmy totiž platia za sankcie privysokú cenu.

KÝM MOSKVA DEMONŠTRUJE SVOJU SCHOPNOSŤ VYCHÁDZAŤ V ÚSTRETY ZÁPADNÝM DODÁVATEĽOM AJ ODBERATEĽOM, EURÓPSKA PODNIKATEĽSKÁ SFÉRA PRIŠLA O NAJVÄČŠÍ TRH.

Foto: archív
Foto: archív

Len v nemeckom Bádensku-Württembersku podniká vyše 900 spoločností, pre ktoré je Ruská federácia jedným z kľúčových obchodných partnerov. Porsche, Mercedes-Benz, Bosch, Daimler či SAP majú milióny ruských klientov a po strate prístupu na tento obrovský trh sa iba ťažko držia nad vodou. Len v tomto regióne by tak mohlo prísť o prácu až 42-tisíc ľudí. Až 35 percent Nemcov žiada preto úplné zrušenie sankcií.

Producenti kolabujú
Taliansko prišlo od roku 2014 na exporte o minimálne 1,25 miliardy eur. Proti sankciám vystupujú najmä Benátky, ktoré mali s Ruskou federáciou výborné dlhodobé obchodné styky a návrh rezolúcie proti nim nedávno schválila aj Dolná komora francúzskeho parlamentu. Dôsledky ekonomického embarga zasiahli aj Slovensko. Prišli sme napríklad o druhého najväčšieho odberateľa poľnohospodárskych výrobkov a mnohí naši producenti mlieka kolabujú.

POSTIHNUTÉ NIE JE LEN POĽNOHOSPODÁRSTVO – ČASŤ PRODUKCIE MNOHÝCH SLOVENSKÝCH FABRÍK PUTOVALA PRÁVE DO RUSKA.

Podľa údajov Európskej komisie znížili za minulý rok sankcie ekonomický rast v Európe o 0,3 percenta HDP. Rakúski odborníci z inštitútu ekonomického výskumu tvrdia, že ich predĺženie môže v najbližších piatich rokoch stáť úniu minimálne 92 miliárd eur a až 2,2 milióna pracovných miest.

Foto: archív
Foto: archív

Na sankciách tak strácajú najmä krajiny, ktoré ich zaviedli. Zatiaľ totiž podobné opatrenia ani Kubu, Irán či Sýriu a už vôbec nie Rusko nezastrašili a neprinútili k tomu, aby sa z nich stali poslušní vazali USA. Naopak, pre ruské firmy sa vytvoril priestor na zvýšenie produkcie a Moskva posilňuje svoju sebestačnosť vo všetkých odvetviach hospodárstva.

Krátkozraká politika
Washington je však napriek tomu neoblomný. Americký koordinátor pre politiku sankcií Daniel Fried dokonca tvrdí, že práve tento krok umožnil dosiahnuť na Ukrajine aspoň dohodu o prímerí – takzvané Minské dohody. Práve ich dôsledným dodržiavaním podmieňujú Spojené štáty aj zrušenie sankcií.

KÝM RUSKO PLNÍ VŠETKY STANOVENÉ PODMIENKY MINSKÝCH DOHÔD, UKRAJINA ICH PRAKTICKY IGNORUJE A SVOJ POSTOJ K NIM ANI NEMIENI ZMENIŤ.

Európa sa tak stáva rukojemníkom Kyjeva. Zdá sa, že jediným východiskom z tohto bludného kruhu je prinútiť Ukrajinu plniť minské dohody. Je tu ešte jeden podstatný moment: na európske oslabenie sankcií by mohli USA reagovať negatívne, ako to bolo v prípade Teheránu, keď pohrozili sankcionovať krajiny, ktoré by chceli obísť toto medzinárodné ekonomické embargo. Európa tak podľa všetkého bude v sankciách proti Rusku pokračovať bez ohľadu na želanie svojich obyvateľov.

Politika únie je krátkozraká. Ekonomické ukazovatele za posledné dva roky totiž jednoznačne dokazujú, že vo vzťahu k Rusku robí vážnu strategickú chybu. Mnoho svetových ekonómov upozorňuje, že ďalšie slepé podriaďovanie sa Washingtonu môže mať pre jej ekonomiku fatálne následky.

Foto: archív
Dôsledky ekonomického embarga zasiahli aj Slovensko. Prišli sme napríklad o druhého najväčšieho odberateľa poľnohospodárskych výrobkov a mnohí naši producenti mlieka kolabujú. (Foto: archív)

2 komentárov

Comments are closed.