Sicília sa pomaly vzďaľuje od Talianska. V tejto oblasti nie je pohyb africkej tektonickej platne proti európskej jediný, je tam dokonca viac mikroplatní so zvláštnymi interakciami. Stredomorská oblasť je zložená z viacerých platní, aj veľmi malých, ktoré vedci doteraz úplne neidentifikovali.
Zóna ležiaca oproti sopke Etna je pomerne nezvyčajná. Vedci z talianskej Národnej výskumnej rady po prvý raz identifikovali triedu serpentinitových horninových hmôt, ktoré nie sú priamo spojené s procesmi subdukcie, teda podsúvaním jednej tektonickej platne pod druhú. Výsledkom je systém hlbokých trhlín, vedúcich k oddeľovaniu Sicílie od Talianska a k vysokému riziku zemetrasenia.
Pôvod Iónskeho mora je spojený s prehistorickým morom Tethys, ktoré z veľkej časti zmizlo pod Alpami a Apeninami. Od geologickej epochy oligocénu (pred 34 – 23 miliónmi rokov) vznikal kalábrijský oblúk, kde sa africká platňa stýka s európskou. Objav systému prešmykov v mori je podľa vedcov pozitívny, keďže prešmyky na súši by spôsobovali viac škôd. Ide pritom o pomalé procesy.
Prešmyky sú hlboké a dlhé desiatky kilometrov a oddeľujú bloky zemskej kôry pri vzájomnom pohybe. Formujú aj Etnu a táto štruktúra je schopná rozpútať vulkanické procesy aj zemetrasenia. Kalábrijský oblúk je pritom jediný región na svete, kde bola opísaná hmota plášťa vystupujúceho z platne, ktorá sa podsúva pod druhú. Tento objav má zároveň význam pre lepšie porozumenie vzniku horských reťazcov a spojenia týchto procesov so silnými zemetraseniami, známymi zo Sicílie a Kalábrie.
