Stojíte pri pulte s potravinami a hádate – je to „made in Slovakia“, alebo nie je? Aj experti často zdôrazňujú, že spoznať domáce výrobky je neraz veľká veda. Často sa napríklad stretneme s tým, že za národnú potravinu sa pokojne vydáva taká, ktorej pôvod suroviny je v zahraničí a len posledný úkon sa urobí v domácej krajine.
Poukazuje na to aj odborný konzultant pre potravinárstvo Jozef Kerekréty. A dodáva, že v nejednom prípade sa slovenské značky už dávno predali zahraničným výrobcom. „Preto je otázne, či ich výsledné produkty – aj keď ovenčené známymi tuzemskými značkami – sú ešte vôbec slovenského pôvodu.“
Naše národné predpisy obsahujú zdanlivo jasnú definíciu, čo by sme mali považovať za slovenskú potravinu. Vyhláška ministerstva pôdohospodárstva o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín dovoľuje oficiálne označenie „Vyrobené na Slovensku“ len určeným produktom.
Takým, ktoré spĺňajú dve podmienky: výrobok musí obsahovať minimálne 75 percent suroviny a prísad pochádzajúcich zo Slovenska a všetky fázy výrobného procesu musia prebiehať u nás. Potravinárski producenti však nemajú striktnú povinnosť označiť, či ich produkt je, alebo nie je slovenský výrobok.
EÚ totiž členským štátom obmedzuje cielenú podporu miestnych potravín. Jej záujem je búrať hranice biznisu a vytvárať spoločný trh. Z rozhodnutia Európskej komisie museli dokonca slovenské obchody odstrániť tabule s podielom domácich výrobkov v sortimente.
No mnohí slovenskí výrobcovia chcú ťažiť práve z toho, že sa naši spotrebitelia naučili preferovať domáci tovar. Firmy, ktoré vyhovujú tvrdým kritériám, problém nemajú. Je tu však aj veľká časť ďalších, ktoré podmienky spĺňajú len tesne, alebo si samy stanovili vlastné kritériá aj označenie, čím chcú dať najavo spätosť s domácim pôvodom. Je len na spotrebiteľovi, či im uverí alebo nie.
