Po pristátí na väčšine tvrdých povrchov môžu žiť vírusy – vrátane toho, ktorý teraz sužuje planétu – štyri až päť dní. Po pristátí na povrchu z medi či z jej zliatiny však zahynú počas niekoľkých minút. Áno, možno nastal čas priviesť tento sčasti zmiznutý materiál masovo späť.
O prospešnosti medi boli presvedčené už staroveké civilizácie. V Číne bola nazývaná „qi“, symbol zdravia, Egypťania jej hovorili „akhn“, symbol večného života. Neskôr, počas priemyselnej revolúcie v 19. storočí, sa meď stala veľmi populárnym materiálom, postupne však bola vytlačená elegantnejšou a často aj lacnejšou alternatívou.
„Keď pri renovácii starých budov chcú majitelia odstrániť medené armatúry, hovorím im: Za nijakú cenu to nerobte – je to to najlepšie, čo v tých budovách máte,“ cituje web fastcompany.com profesora Billa Keevila z univerzity v Southamptone, ktorý je presvedčený o užitočnosti tohto ušľachtilého kovu.
Keevil má na mysli práve zdravotné hľadisko: podľa neho je meď doslova zabijakom vírusov, pretože tie sa na nej rozpadnú. Britský profesor verí, že je čas vrátiť meď do verejnej dopravy, ľudských obydlí, a najmä do budov zdravotníckych zariadení. Pochopiteľne, premýšľať o tom v spojitosti s COVID-19 je už neskoro, rozhodne však o tom nie je neskoro premýšľať vzhľadom na prípadnú ďalšiu pandémiu.
Vedec zo Southamptonu pritom nie je prvý, kto na nezdravý úbytok medi upozorňoval. Už v roku 1983 kritizoval lekársky expert Phyllis J. Kuhn vytláčanie medi z nemocníc antikórovou oceľou. Estetika zdravotníckych zariadení sa síce zlepšila, absurdne však na úkor primárneho zmyslu týchto zariadení, teda starostlivosti o zdravie.
„Kým žiariaca antikórová oceľ veľmi zle eliminuje rast škodlivých baktérií, neraz neveľmi vzhľadná, poškriabaná mosadz, čiže zliatina tvorená 67 percentami medi a 33 percentami zinku, tieto baktérie nekompromisne ničí,” uviedol Kuhn. A odporučil: „Ak sa robí rekonštrukcia vašej nemocnice, skúste v nej ponechať alebo obnoviť mosadz. Ak ste napriek tomu použili oceľ, ubezpečite sa, či je denne dezinfikovaná.“
O 10 rokov neskôr Keevil potvrdil Kuhnov výskum laboratórne: vystavil meď ataku niektorých z najobávanejších patogénov a preukázal, že je účinne ničia. Rovnako tvrdo vie materiál zatočiť aj s vírusmi; vedec to v roku 2015 dokonca demonštroval na predchodcovi COVID-19, koronavíruse 229E. „Pri takto zničených vírusoch navyše neexistuje šanca na mutáciu,“ dodal Keevil.
V rovnakom roku porovnávali iní vedci mieru infekcie v amerických nemocniciach a zistili, že v tých, v ktorých boli použité zliatiny medi, bola znížená miera infekcie o 58 percent. K podobne prekvapivým číslam dospela aj štúdia vykonaná na pediatrickej jednotke intenzívnej starostlivosti v roku 2016.
Ku všetkému v súčasnosti odpadá aj argument, že meď nevyzerá “vábivo”: je registrovaných už 400 jej zliatin, pričom napríklad tá, keď je do medi pridávaný nikel, zahubí vírusy ako mosadz a nepôsobí neesteticky. Vzhľadovo sa blíži práve antikórovej oceli.
Meď je síce vždy drahšia ako hliník a plasty a je spravidla aj drahšia ako oceľ, napriek tomu sú zvýšené náklady na jej znovuzavedenie relatívne. Boj s infekciami vyjde podľa FastCompany na 45 miliárd dolárov ročne (nehovoriac o 90-tisícoch obetí), boli by eventuálne výdavky na renesanciu prospešného kovu zanedbateľné.
