Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák informoval, že Slovensko povolá z Moskvy veľvyslanca pre kauzu otráveného bývalého ruského agenta v Spojenom kráľovstve. Predseda vlády SR Peter Pellegrini považuje povolanie slovenského veľvyslanca z Moskvy za vážny diplomatický krok, ku ktorému Slovensko siahlo po prvý raz za 25 rokov svojej existencie. „Zároveň si však ponecháva svojprávnosť a právo na vlastné rozhodnutie aj v takomto citlivom prípade,“ podotkol premiér.
Podľa politických pozorovateľov je tento krok výsledkom tlaku prezidenta SR Andrej Kisku a médií na vládu za to, že nevyhostila ruských diplomatov, čo okrem Slovenska urobilo ešte osem ďalších štátov EÚ. Na margo Kiskovho naliehania na exekutívu, aby diplomatov okamžite vyhostila, poslanec NR SR za Smer-SD Ľuboš Blaha na sociálnej sieti napísal, že Kiskove kroky by mali preskúmať príslušné bezpečnostné orgány.
Cieľom je zistiť, či hlava štátu nedostáva pokyny od cudzích mocností, čo by sa podľa poslanca rovnalo ohrozeniu národnej bezpečnosti a vlastizrade. „Existuje dôvodné podozrenie, že Kiska iba vykonáva vôľu iných mocností a že dostáva príkazy, ako má politicky postupovať – ak sa to potvrdí, nemôže byť viac prezidentom Slovenskej republiky. Je bezpečnostným rizikom,“ napísal Blaha v statuse na svojom facebookovom profile.
“Slovenská republika ešte nikdy nepovolala svojho veľvyslanca v Moskve domov. Ani keď Rusko anektovalo Krym. Ani keď viedlo vojnu proti Čečensku. Ani keď Jeľcin tankami ostreľoval ruský parlament. Povolalo ho, keď nás o to požiadala Británia, lebo si myslí, že ju napadli Rusi, hoci na to nemá nijaký dôkaz, a keď nás noví politruci a ideológovia informačnej vojny vydierajú, že musíme dať najavo, kam patríme…
Ja vlastne neviem, prečo nevyhosťujeme gréckych diplomatov, keď Rusom zhorelo nákupné centrum. Nevieme síce, kto to urobil, ale vieme, že oheň vynašiel Prometheus a starí Gréci. A my predsa nepatríme na Balkán… Šialená doba, zdravý rozum vyhynul, teraz je už možné úplne všetko,” komentoval situáciu na sociálnej sieti politológ Eduard Chmelár.
