Úvod ZO ZAHRANIČIA Štvrtina ľudstva čelí extrémnemu nedostatku vody. Na sucho by sa malo pripraviť...

Štvrtina ľudstva čelí extrémnemu nedostatku vody. Na sucho by sa malo pripraviť aj Slovensko

Foto: archív

Dostatok vody už nie je samozrejmosťou v nijakej krajine sveta. Niektoré sužuje extrémne sucho už dnes, pre iné je to zatiaľ iba hrozba, ktorá môže mať rôznu intenzitu. Dôvodom úbytku vody nie je len samotné sucho a zmena klímy.

Nedostatok vody zapríčiňuje aj jej väčšia spotreba v dôsledku rastúcej ľudskej populácie – od 60. rokov minulého storočia sa viac ako zdvojnásobila a stále rastie. Ďalším dôvodom je neefektívne využívanie vody a jej jednorázové využívanie.

Nové údaje z World Resources Institute ukazujú, že extrémne vysokým úrovniam nedostatku vody čelí 17 krajín, ktoré sú domovom štvrtiny svetovej populácie. Na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín, priemyselné odvetvia a zásobovanie obcí tieto krajiny v priemere minú viac ako 80 percent dostupných vodných zdrojov.

Ďalších 44 krajín, v ktorých žije jedna tretina sveta, čelí vysokým úrovniam nedostatku vody, kde sa každý rok v priemere spotrebuje  viac ako 40 percent dostupných zdrojov. Tzv. vodný stres predstavuje vážne ohrozenie ľudských životov, živobytia, stability podnikania, medzinárodného mieru a pokiaľ krajiny nezačnú konať, situácia sa bezpodmienečne zhorší.

Dvanásť zo 17 krajín najviac zaťažených nedostatkom vody je na Blízkom východe a v severnej Afrike. Región je horúci a suchý. Zásobovanie vodou bolo zo začiatku nízkokapacitné, ale rastúce požiadavky populácie spôsobili, že krajiny sa dostali do extrémneho stresu.

Svetová banka predpokladá, že tento región očakáva najväčšie ekonomické straty spôsobené nedostatkom vody v dôsledku zmeny klímy, ktorý sa do roku 2050 odhaduje na 6 – 14 percent HDP.

Foto: Pavel Kapusta

Dobrou správou je, že spomínané „suché“ krajiny majú nevyužité možnosti na zabezpečenie vody a to dokonca z vlastných zdrojov. Asi 82 percent odpadovej vody v regióne sa opätovne nevyužíva. Jedným z najvýznamnejších riešení by teda malo byť čistenie vody a jej cirkulácia.

Niektoré krajiny idú príkladom. Omán spracúva 100 percent zozbieranej odpadovej vody a opätovne ju využíva na 78 percent. Ďalšie krajiny v Perzskom zálive (Bahrajn, Kuvajt, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) čistia približne 84 percent odpadovej vody, ale opätovne využívajú  iba 44 percent.

Indická Národná inštitúcia pre transformáciu, Indie minulý rok vyhlásila, že krajina „trpí najhoršou vodnou krízou vo svojej histórii a milióny životov sú v ohrození“. India sa v celosvetovom rebríčku vodného stresu nachádza na 13. mieste.

Okrem riek, jazier a potokov sú zdroje podzemnej vody v Indii vyčerpávané pre potreby zavlažovania v poľnohospodárstve. Hladiny podzemných vôd v niektorých severných oblastiach v rokoch 1990 – 2014 klesali rýchlosťou viac ako 8 centimetrov ročne. India začína podnikať kritické kroky na zmiernenie vodného stresu.

Problém s nedostatkom vody môže lokálne postihnúť aj krajiny, ktoré nie sú na zozname extrémne ohrozených. Preto by bolo rozumné aby opatrenia pre zabezpečenie zásob vody podnikli aj štáty s najnižších ohrozením, kam patrí i Slovensko.