Dlhoočkávané druhé kilečko, ktoré predstavil minister hospodárstva Richard Sulík, zrejme nakoniec nebude až také slávne. A to najmä medzi odborármi. Podľa nich totiž mnohé zo 469 predstavených opatrení hrubo poškodzujú zamestnancov, ohrozujú ich postavenie a práva. Zároveň berú ich zástupcom páku pri kolektívnom vyjednávaní.
Výsledkom môžu byť nižšie platy, koniec súbehu príplatkov za sviatky a víkendy, ale aj nižšia bezpečnosť pri práci. „Druhé podnikateľské kilečko je absolútne nesúrodá zbierka rozumných pripomienok, ideologických postojov, nenávisti k odborom, návrhov rozvracajúcich kontrolné mechanizmy a návrhov masívne poškodzujúcich zamestnancov,“ hovorí zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Ministerstvo hospodárstva má podľa neho robiť opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, no nie cez zhoršovanie pracovného prostredia. A navyše bez konzultácií s odborníkmi z oblasti. Spoločne s Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) tak Kuruc nesúhlasí predovšetkým s opatreniami, ktoré majú za cieľ zníženie miezd.
Medzi ne patrí zlepšenie mechanizmu minimálnej mzdy, zrušenie súbehu príplatkov za sviatky a víkendy či zlúčenie mzdových nárokov. Podľa hovorkyne KOZ Márie Nemethovej kilečko navyše rieši mnohé z vecí, ktoré už boli predmetom úpravy a už sa významne zmenili v neprospech zamestnancov.
„Ide napríklad o oddelenie príplatkov od minimálnej mzdy, oddelenie práce z domu od domáckej práce a telepráce v Zákonníku práce či zlúčenie stupňov náročnosti práce,“ hovorí. Kilečko však cieli aj na zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre firmy.
Podľa Nemethovej je takéto opatrenie „v priamom rozpore so smerovaním a požiadavkami Európskej komisie, napríklad aj s ustanoveniami navrhovanej smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii“. Tá totiž priamo žiada zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami v členských štátoch.
Otázne sú aj opatrenia, ktorými sa znižuje ochrana a bezpečnosť zdravia pri práci. Príkladom je zrušenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotné posúdenie zamestnanca pracujúceho v noci najmenej raz za rok, či zrušenie preventívnej prehliadky pred nástupom do práce.
Výhrady odborárov sú podľa ministerstva hospodárstva predčasné. Predstavené kilečko je podľa hovorkyne rezortu Kataríny Matejkovej len súbor podnetov z praxe, ktoré ešte nie sú konečné. Kritici sa však obávajú, že ich na rokovania nik nepozve.
„Minister Sulík a jeho štátny tajomník Oravec sa nikdy netajili svojím negatívnym vzťahom k odborom a právam zamestnancov, takže absolútne neočakávame takúto ponuku. Tieto návrhy by v prvom rade mala prerokovať tripartita,“ hovorí Milan Kuruc. Tá je však od leta, keď prišlo ku konfliktu s ministrom práce Milanom Krajniakom, nefunkčná.
