V rebríčkoch najbezpečnejších krajín sveta obsadzovalo Švédsko tradične popredné priečky. Povesť oázy pokoja však v súčasnosti nahlodáva rastúce násilie kriminálnych gangov. Krajina čelí bezprecedentnému nárastu počtu bombových útokov i útokov strelnými zbraňami a preťažená polícia si s tým nevie dať rady.
Za prvých desať mesiacov tohto roka explodovalo vo Švédsku vyše sto náloží. To je dvaapolkrát viac ako vlani za rovnaké obdobie. Aj polícia pripúšťa, že je „neuveriteľné šťastie“, že bomby doteraz nikoho nezabili.
To však nemožno povedať o streľbách. Tých smrteľných bolo v desaťmiliónovej krajne vlani 45, kým pred 20 rokmi sa tam odohrávali v priemere len štyri ročne. Podľa periodika Dagens Nyheter patrí deväť z desiatich páchateľov týchto zločinov k migrantom prvej či druhej generácie.
Smutné prvenstvo patrí juhošvédskemu Malmö. V treťom najväčšom meste krajiny sa v tomto roku odohralo minimálne 28 pumových útokov. Na druhom mieste je Štokholm s 19 náložami, v Göteborgu zaznelo 13 výbuchov. V mestách okrem toho vyčíňajú vandali, ničiaci sochy aj budovy, za obeť im nezriedka padajú aj autá.
Polícia za vinníkov všeobecne označuje zločinecké bandy a ich súperenie. Konkrétne príčiny však neuvádza. Viacerí politici pritom problém otvorene spájajú s migráciou z mimoeurópskych krajín. Švédsko sa totiž za niekoľko posledných desaťročí etnicky výrazne zmenilo. Kým v roku 1990 tam žilo zhruba 160-tisíc ľudí pochádzajúcich z krajín mimo Európy a Severnej Ameriky, predvlani to bolo až 900-tisíc.
Klanové štruktúry v niektorých oblastiach osídlených migrantmi vystavujú švédsky systém spravodlivosti silnému tlaku. V týchto paralelných spoločnostiach je štát slabý, zastrašovanie svedkov systematické a bežní občania sú pod tlakom, aby sa podriadili nadvláde klanov.
