Na jubilejnom 70. valnom zhromaždení Organizácie spojených národov bolo naozaj rušno. Svetová politická elita, ktorá sa v New Yorku tento rok zišla, diskutovala o najžeravejších otázkach dneška. sa hovorilo najmä o konflikte na Ukrajine, utečeneckej kríze v Európe a situácii okolo Sýrie a Islamského štátu. Podľa očakávania najväčšiu pozornosť upútalo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Barackom Obamom.

Prejav šéfa Bieleho domu v pléne OSN vystihoval jeho šesťročnú púť na výslní americkej i svetovej politiky: bol militantný, úzkoprsý a pokrytecký. Plný úskokov, vývrtiek, poloprávd, lží a bezobsažných floskúl. Pravidelne menil optiku pri pohľade na státisíce mŕtvych, ktorých zotreli zo sveta „diktátori“, a tých, ktorí prišli o život s pričinením „demokratov“ zo Západu.

„USA sú najsilnejšou mocnosťou na svete,“ nezabudol pripomenúť Obama. Zabudol však dodať, že počas jeho vlády sa namiesto avizovaných sociálnych zmien v školstve a zdravotníctve v mocnosti rozbujnel obchod so zbraňami, ktoré si možno kúpiť rovnako ľahko ako bicykel. Rozmohli sa streľby v školách, spasiteľské „Obamacare“ v nemocniciach necháva napospas smrti tisíce Američanov, ktorí nemajú na poistenie.

Obamovo pôsobenie vo funkcii prezidenta Spojených štátov počas dvoch volebných období je fiaskom tak v domácej, ako aj v zahraničnej politike. Dôsledné reformy, ktoré sľúbil Američanom, zostali sľubmi. Na domácej pôde je kritizovaný najmä za nezvládnutú reformu zdravotníctva, za katastrofálnu považujú Obamovi kritici aj migračnú politiku pod jeho vedením. Na popularite mu nepridal ani aktuálny škandál s odpočúvaním európskych lídrov za pomoci americkej tajnej služby. Za Obamovho pôsobenia USA vedome zhoršujú vzťahy medzi Európou a Ruskom, prinútili EÚ k nezmyselnym sankciám voči Rusku, ktoré štáty EÚ poškodzujú, agresiami na Blízkom Východe a v Afrike spôsobili na starom kontinente najväčšiu migračnú krízu od skončenia 2. svetovej vojny. (Foto: archív)
Obamovo pôsobenie vo funkcii prezidenta Spojených štátov počas dvoch volebných období je fiaskom tak v domácej, ako aj v zahraničnej politike. Dôsledné reformy, ktoré sľúbil Američanom, zostali sľubmi. Na domácej pôde je kritizovaný najmä za nezvládnutú reformu zdravotníctva, za katastrofálnu považujú Obamovi kritici aj migračnú politiku pod jeho vedením. Na popularite mu nepridal ani aktuálny škandál s odpočúvaním európskych lídrov za pomoci americkej tajnej služby. Za Obamovho pôsobenia USA vedome zhoršujú vzťahy medzi Európou a Ruskom, prinútili EÚ k nezmyselnym sankciám voči Rusku, ktoré štáty EÚ poškodzujú, agresiami na Blízkom Východe a v Afrike spôsobili na starom kontinente najväčšiu migračnú krízu od skončenia 2. svetovej vojny. (Foto: archív)

Arabská jar a americký sen
Americkí ozbrojenci zatiaľ ďalej mučia väzňov v kubánskom Guantanáme, besnia a zabíjajú vo svete, kde sa doposiaľ všetky ich vojny vrátane najnovších pod taktovkou Obamu, skončili fiaskom. Prezidentovi to však nebránilo vyhlásiť: „Všetko, čo je správne pre USA, je správne aj pre všetky ostatné demokratické krajiny…“

NOSITEĽ NOBELOVEJ CENY MIERU PRITOM OPÄŤ ZABUDOL VYSVETLIŤ, AKÉ BOLO „SPRÁVNE“ ROZPÚTAŤ OBČIANSKU VOJNU V LÍBYI.

Zahynulo tam vyše 100-tisíc ľudí a život kedysi najprosperujúcejšej africkej krajiny sa ocitol v totálnom rozvrate. Aké „múdre“ bolo v rokoch 2010-2012 zničiť fungujúci systém v Alžírsku a Egypte.

Aké prezieravé bolo v rokoch 2013 -2014 útočiť na proruskú vládu v Kyjeve, kde sa v davoch protivládnych demonštrantov na námestí Majdan našli rozhodené americké letáky vyzývajúce na puč. Tými istými slovami, akými letáky v Damasku nabádali vzbúrencov na zosadenie vlády prezidenta Bašara Asada.

A aké „prozreteľné“ bolo spustiť občiansku vojnu v Sýrii s doposiaľ 250-tisícmi mŕtvych, s piatimi miliónmi civilistov, ktorí museli opustiť svoje domovy a doposiaľ troma miliónmi utečencov, ktorí sa skrývajú v zahraničí.

Práve zo Sýrie prúdi najväčšia riava migrantov, zaplavujúca Európu. Chrlí ju vulkán zvaný Islamský štát, ktorého magmu roztavila do varu politika USA v oboch krajinách, a ktorý je v súčasnosti jednou z najväčších hrozieb ľudstva.

Foto: archív
Zo Sýrie prúdi najväčšia riava migrantov, zaplavujúca Európu. Foto: archív

Sýrsky poker
Túto otázku riešil Obama v newyorskom prejave: Trestať neposlušného Asada, ktorý bojuje proti Islamskému štátu a ktorý je spojencom Moskvy, alebo ho strpieť? Povedal, že moc v Sýrii musí prejsť od Asada k inému lídrovi. Vzápätí však zalavíroval.

„USA NEMÔŽU RIEŠIŤ SVETOVÉ PROBLÉMY SAMOSTATNE, NECHCÚ IZOLOVAŤ RUSKO, OBHAJUJÚ JEHO ÚČASŤ V UDRŽIAVANÍ SPRAVODLIVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU,“ VYHLÁSIL OBAMA.

Ako dodal, Spojené štáty americké sú pripravené spolupracovať s inými národmi, vrátane Ruska a Iránu, aby mohol byť konflikt v Sýrii vyriešený.

Tieto bonmoty možno prečítať aj takto: USA nie sú schopné poraziť Islamský štát bez Ruska, lepšie je ponechať Asada, než Islamský štát. A takto to zrejme prečítal aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý v New Yorku vystúpil po Obamovi.

Mohol rečniť o zajatcoch z Islamského štátu, ktorých už vtedy doháňali ruské zbrane v rukách sýrskych provládnych jednotiek do zúfalstva a ktorí sa húfne vzdávali po tisíckach, ale zjavne nepovažoval za potrebné napínať svaly.

Poker okolo Asada, ako slovný pingpong medzi Putinom a Obamom otitulkovali arabské denníky, dospel k rýchlemu rozuzleniu: vyššiu postupku či full house má Rusko. „Putin dal americkému prezidentovi najavo, že USA už viac nemôžu sami určovať pravidlá hry,“ uzavrel kanadský denník The Globe and Mail.

Foto: archív
Foto: archív

Kyjev prestáva byť centrom záujmu USA
Rovnaké resumé možno vyvodiť aj z samitu Obama-Putin na pôde OSN, nasledujúceho po rečiach oboch lídrov. Kremeľský šéf nevylúčil ruské nálety na Islamský štát, ktoré už na druhý deň schválila Rada federácie RF, a ktoré ruské vzdušné sily vzápätí podnikli.

Už na newyorských rokovaniach však Putin zdôraznil, že na rozdiel od náletov koalície vedenej USA, sú ruské vzdušné útoky podmienené žiadosťou vlády v Damasku alebo schválením v Bezpečnostnej rade OSN, teda úplne legálne. Výrazne sa tým do Washingtonu odlíšil. „O Asadovom osude by mal rozhodnúť sýrsky ľud, nie Barack Obama alebo francúzsky prezident Francois Hollande,“ zdôraznil Putin.

PUTINOVO STRETNUTIE S OBAMOM NAMIESTO PLÁNOVANÝCH 55 MINÚT TRVALO POLDRUHA HODINY, NO PODĽA DOSTUPNÝCH SPRÁV SI DO NÁRUČIA NePADALI.

Po stretnutí nasledoval obed, ktorý opisuje agentúra Reuters: „Obama pozdravil svetových lídrov sediacich pri stole, ale pri Putinovi mu pohľad stvrdol a jeho úsmev zmizol. Obaja prezidenti, medzi ktorými sedel šéf OSN, na seba chvíľu uprene pozerali a potom si štrngli pohármi. Putin sa pritom zľahka pousmial.“

Zaobišlo sa to bez Porošenka, ktorý už počas Putinovho prejavu s celou delegáciou teatrálne opustil rokovaciu sálu. Keby bol býval zostal a vypočul by si oboch lídrov, mnohé by možno pochopil. Najmä, že Kyjev postupne prestáva byť centrom záujmu Washingtonu. Že strach z Islamského štátu je väčší ako nutkanie zmocniť sa ukrajinského národného bohatstva.

Že USA ustupujú a hádam prestanú spoza kulís podnecovať humanitárnu krízu v Európe. A hlavne, že túto krízu nemožno riešiť štopkaním v podobe povinných utečeneckých kvót, ale priamo na mieste. A to bez Ruska nepôjde – ani v Sýrii, ani na Ukrajine.

Foto: AFP
Foto: archív „O Asadovom osude by mal rozhodnúť sýrsky ľud, nie Barack Obama alebo francúzsky prezident Francois Hollande,“ zdôraznil v prejave v OSN Vladimir Putin. (Foto: archív)

1 komentár

  1. Stále zabúdate na humanitárne bombardovanie Juhoslávie v 99ém roku.Bez mandátu OSN.Juhoslávia mala proste smolu.Keby bol už vtedy pri moci pán Putin,tak sa to nestane.

Comments are closed.