Globálny potravinový systém je v súčasnosti hlavnou hybnou silou ničenia prírody a prechod na prevažne rastlinnú stravu je nevyhnutný pre zastavenie pádu do ekologickej priepasti. Uvádza to nová správa OSN, podľa ktorej obmedzenie mäsa v jedálnom lístku ľudstva zníži tlak na potrebu získavania novej poľnohospodárskej pôdy a zabráni ďalšiemu drastickému vymieraniu flóry a fauny.
„Poľnohospodárstvo je zásadnou hrozbou pre 86 percent z 28-tisíc rastinných a živočíšnych druhov, ktorým hrozí zánik,” varujú experti v správe, na ktorej spoločne s OSN pracovala britská organizácia Chatham House, zaoberajúca sa zmenami v spoločnosti.
“Ak sa bude biodiverzita naďalej znižovať, ohrozí to schopnosť prežitia ľudstva,” uvádza správa. Hlavnou príčinou je podľa odborníkov masová výroba lacných potravín, kde nízke náklady vedú k vyššiemu dopytu po potravinách a k väčšiemu množstvu odpadu. Väčšia konkurencia potom vedie k ešte nižším nákladom prostredníctvom odlesňovania či používania škodlivých hnojív a pesticídov.
Vedci sa v správe zamerali na tri možné riešenia tohto problému. Prvým je prechod na rastlinnú stravu, pretože chov hovädzieho dobytka, oviec a ďalších hospodárskych zvierat má na životné prostredie najnegatívnejší vplyv. Viac ako 80 percent poľnohospodárskej pôdy na planéte sa využíva na chov zvierat, no ľuďom poskytuje iba 18 percent prijatých kalórií.
Druhým je zvrátenie rastúceho trendu spotreby mäsa, čo podľa expertov odstráni tlak na potrebu získania novej poľnohospodárskej pôdy a zabráni ďalšiemu ohrozovaniu divokej zveri. Budú sa tak môcť obnoviť pôvodné ekosystémy za účelom zvýšenia biodiverzity.
Práve dostupnosť pôdy je základom tretieho riešenia, ktorým je podľa odborníkov menej intenzívne hospodárenie a akceptujúce nižšie zisky. „Výnosy z ekologického poľnohospodárstva predstavujú asi 75 percent výťažkov konvenčného intenzívneho poľnohospodárstva,“ uvádza správa.
Zmena globálneho potravinového systému by podľa expertov zároveň pomohla efektívnejšie čeliť klimatickej kríze. Súčasný potravinový systém totiž produkuje asi 30 percent všetkých emisií skleníkových plynov, pričom viac ako polovica pochádza zo zvierat.
Zmeny vo výrobe potravín by tiež pomohli s riešením nepriaznivého zdravotného stavu troch miliárd ľudí, ktorí buď nemajú dostatok jedla, alebo, naopak, trpia nadváhou až obezitou, čo sa v zdravotníckom sektore premieta do obrovských finančných nákladov na liečbu chorôb, ktoré spôsobujú.
„Politici často hovoria, že ich úlohou je zlacniť pre ľudí jedlo, bez ohľadu na to, že je to v konečnom dôsledku toxické z hľadiska životného prostredia a ľudského zdravia,“ hovorí profesor Tim Benton z Chatham House. „Musíme prestať tvrdiť, že je nevyhnutné dotovať súčasný potravinový systém v záujme chudobných. Týchto ľudí musíme vyviesť z chudoby inými sociálnymi a ekonomickým nástrojmi,” dodáva.
Susan Gardnerová z Programu OSN pre životné prostredie pre britský The Guardian povedala, že súčasný potravinový systém je „dvojsečnou zbraňou“, ktorá síce poskytuje lacné jedlo, ale „neberie do úvahy skryté náklady na ľudské zdravie a na sanovanie environmentálnych škôd. „Reforma spôsobu, akým vyrábame a konzumujeme potraviny, je naliehavou prioritou,“ dodala.
Správa tiež uvádza, že svet stratil už polovicu svojich prírodných ekosystémov a priemerná veľkosť populácie divokých zvierat klesla od roku 1970 o 68 percent. Oproti tomu hospodárske zvieratá, najmä kravy a ošípané, v súčasnosti tvoria z hľadiska hmotnosti 60 percent všetkých cicavcov na planéte, ľudia tvoria 36 percent a ostatné zvieratá len štyri percentá.
