Tzv. svetelný smog, pod ktorým sa rozumie umelé osvetlenie Zeme svietidlami a svetelnými reklamami, skracuje prirodzenú dĺžku noci a spôsobuje, že je svetlejšia. Dopláca na to príroda, živočíchy aj človek, cituje spravodajský portál teraz.sk riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne (VH) v Humennom Igor Kudzej.
Portál doplnil, že šíriť osvetu o potrebe rozumného osvetlenia a ochrániť kvalitu hviezdneho neba v Parku tmavej oblohy Poloniny a podobných parkoch na Ukrajine a v Maďarsku si kladie za cieľ medzinárodný projekt hvezdárne Karpatská hviezdna dráha.
„Kvalita spánku je veľmi dôležitá pre regeneráciu organizmu. Jej ukazovateľom v ľudskom organizme je hormón melatonín vylučovaný počas spánku v úplnej tme. Pri jeho absencii človek rýchlejšie starne, znižuje sa jeho imunita, je náchylnejší na choroby,“ povedal Igor Kudzej s tým, že svetelné znečistenie bolo na začiatku tohto tisícročia dokonca zaradené medzi faktory, ktoré priamo ohrozujú našu planétu.
Otázke svetelného znečistenia sa VH venuje už niekoľko rokov, najmä v súvislosti s prvým parkom tmavej oblohy na Slovensku v Poloninách vyhláseným v roku 2010. „Na udržanie dobrej kondície nášho parku sa však musia o ‘tmavosť’ oblohy starať aj naši partneri, ktorí s Parkom tmavej oblohy Poloniny susedia,“ vysvetlil Kudzej.
Z tohto dôvodu boli do projektu prizvaní aj ukrajinskí partneri starajúci sa o Zakarpatský park tmavej oblohy a tiež maďarská spoločnosť na ochranu prírody, ktorá spravuje obdobný park v pohorí Bükk. V rámci projektu vzniknú na území troch parkov stále meracie stanice svetelného znečistenia a tiež výskumno-prezentačné miesta.
Výstupom projektu s celkovým rozpočtovým nákladom takmer 580.000 eur financovaným z eurofondov s príspevkom Prešovského samosprávneho kraja má byť analýza stavu hviezdneho neba.
Tá bude VH slúžiť ako „vstupenka“ do medzinárodnej spoločnosti združujúcej parky tmavej oblohy IDA a tiež osvetová činnosť. Bude určená nielen širokej laickej verejnosti, aby sa naučila správne svietiť, ale i odborným inštitúciám.
“Vidíme napríklad priestor na aktualizáciu pamiatkového zákona, ktorý by bral do úvahy nielen osvetlenie historickej pamiatky, ale aj dosah tohto osvetlenia na blízke okolie,“ ozrejmil Kudzej.
Ako dodal, pri osvetľovaní kultúrnych pamiatok zdola nahor uniká do hviezdnej oblohy až 75 percent produkovaného svetla. Autor projektu verí, že vzhľadom na čoraz väčšiu popularitu Parku tmavej oblohy Poloniny prispeje osvetová činnosť v observatóriu k zlepšeniu kondície tmavej oblohy i v širšom meradle v rámci Slovenska.
