Sobotňajší snem najmenšej koaličnej strany Za ľudí nepriniesol prekvapivý výsledok. Za predsedníčku bola zvolená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
V súboji o predsednícky post sa jej podarilo zvíťaziť nad poslancom parlamentu a primátorom Hlohovca Miroslavom Kollárom. Zatiaľ čo Kollár presadzoval väčšmi liberálne vyhranenie strany, Remišová prezentovala víziu strany, kde sa budú dobre cítiť tak konzervatívci, ako aj liberáli.
Áno, dá sa konštatovať, že strana Za ľudí ešte len hľadá svoju identitu, hoci vznikla už približne pred rokom. Bola založená ako projekt exprezidenta Andreja Kisku, ktorý však teraz už definitívne oznámil, že v politike končí. (Dodajme, že v skutočnosti z politiky odišiel už v momente, keď sa vzdal poslaneckého mandátu, ktorý získal v posledných parlamentných voľbách.)
Obsah strany sa akoby až doteraz v jej radoch nevnímal ako podstatný. „Zaľudia“ budili navonok dojem akýchsi kvázi-konzervatívcov, ktorí však opakovane a jasne dávali najavo, že si politicky veľmi dobre rozumejú aj so stranami ako Progresívne Slovensko či SaS. Práve s týmito subjektmi zároveň podpísali neslávne známu „dohodu o neútočení“.
Povedzme si priamo, že Za ľudí je do značnej miery len oportunistickým projektom. Pokiaľ by ho Remišová chcela viesť akýmsi skôr konzervatívno-populistickým smerom, musela by sa popasovať so silnou konkurenciou, ktorú by pre ňu predstavovali matovičovci či kollárovci, a teoreticky aj subjekty ako KDH či Štefan Harabin.
Naopak, ak by sa podarilo presadiť väčšmi liberálnu líniu, mala by strana silných a dobre etablovaných súperov v PS či SaS, pričom PS zastupuje tých ľavicovejšie zmýšľajúcich liberálov a SaS zasa pokrýva tých viac pravicových.
Strana Za ľudí je teda – napriek svojmu vládnemu angažmánu – v mimoriadne nezávideniahodnej situácii. Hoci má vo svojich radoch aj niekoľko výrazných individualít, strana doposiaľ nevydala žiadny jasný signál ohľadne toho, aká je jej hlavná agenda, ktorá by ju odlišovala od iných subjektov, ani ohľadne toho, ktorí voliči sú vlastne jej cieľovou skupinou.
Pripomeňme si, že strana Spolu – občianska demokracia, ktorá vo voľbách dopadla veľmi biedne, vsadila najnovšie na zelenú agendu. Nevedno, či jej to pomôže, ale minimálne by si partia okolo Juraja Hipša zaslúžila isté uznanie za svoju odvahu a ochotu vymedziť sa pomerne netradičným smerom. V porovnaní s tým sa strane Za ľudí darí vysielať len zmätočné signály.
Veľmi problematická je samotná osoba Veroniky Remišovej, ktorej hviezda išla nahor v súvislosti s viacerými jej protikorupčnými odhaleniami v súvislosti s pôsobením bývalej vlády v drese Matovičovho hnutia OĽaNO.
V súčasnosti ako ministerka má však problém presvedčiť ľudí o svojej spôsobilosti viesť jej zverený rezort. Veľké rozpaky vyvolala Remišová najmä poukázaním na údajné odpočúvanie vládnej siete Govnet, keď boli zadržaní štyria IT špecialisti v službách štátu, pre nedostatok dôkazov však museli byť všetci čoskoro prepustení.
Keby bola strana Za ľudí vedená silnou líderskou osobnosťou, mala by azda nejakú nádej na lepšie postavenie v rámci slovenského politického spektra. Na čele s tápajúcou Remišovou je však ťažké predstaviť si akýkoľvek jej budúci volebný úspech.
I keď stále je tu šanca, že by sa strana „priplietla“ do nejakej pre ňu výhodnej predvolebnej koalície. To by však tiež bolo skôr znakom, že postupne stráca relevanciu a pomaly sa blíži k svojmu zániku.
