Úvod Turistika Top 12 skanzenov slovenskej ľudovej architektúry

Top 12 skanzenov slovenskej ľudovej architektúry

Foto: archív

Slovensko má bohatú históriu, zvykoslovie, ľudovú kultúru i architektúru a vďaka múdrej kultúrnej politike počnúc štyridsiatymi rokmi minulého storočia si toto národné bohatstvo inštitucionálne chránime a zachovávame. Jednou z podôb „zakonzervovania“ života našich predkov pre budúce generácie sú múzeá ľudovej architektúry v prírode – skanzeny. Máme ich niekoľko v rôznych slovenských regiónoch. Tvoria ich prevažne obytné domy, ale aj kostoly, mlyny či hospodárske budovy, presunuté z pôvodných slovenských dedín na jedno miesto, kde sa z nich vytvoril skanzen. Slovensko sa môže pochváliť skutočne unikátnymi skanzenmi, ktoré vznikali desaťročia až do súčasnej podoby.

Čičmany

Foto: archív
Foto: archív

Rázovitá obec Čičmany, obkolesená Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou v južnej časti Rajeckej doliny, sa preslávila originálnymi drevenicami s charakteristickou bielou ornamentálnou výzdobou. Autormi ornamentov boli ženy, ktoré najskôr hlinou a neskôr vápnom zdobili pôvodne len nárožia domov. Od 19. storočia však postupne pribúdali ozdobné motívy v celom exteriéri drevených neomietaných domov. Maľba mala chrániť drevené trámy pred vlhkosťou a pred rozpraskaním spôsobeným slnečnými lúčmi. Geometrická ornamentika sa používala aj vo výšivkách, ktoré zdobili čičmianske kroje, obrusy a obrázky.

Foto: archív
Foto: archív

Pamiatkovú rezerváciu tvorí 136 dreveníc. Najlepšie zachovaný je jednoposchodový Radenov dom a susedný prízemný Gregorov dom, do ktorých umiestnili stálu národopisnú expozíciu. Vďaka nej sa návštevníci môžu oboznámiť s históriou a ľudovou kultúrou tejto oblasti.

Vlkolínec

Foto: archív
Foto: archív

Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec –  mimoriadne pozoruhodnej oázy ľudovej architektúry, ktorú zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.

Foto: archív
Foto: archív

Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty– zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.

Martovce

Foto: archív
Foto: archív

Jednou z expozícií Podunajského múzea v Komárne je roľnícky dom v obci Martovce, ktorý reprezentuje ľudovú architektúru oblasti a tradičné bývanie. Martovce ležia pri sútoku riek Nitry a Žitavy, 18 km severovýchodne od Komárna. Kvôli svojej geografickej polohe bola obec pomerne izolovaná od ostatných dedín a miest. Aj preto sa tu mnohé prvky ľudovej kultúry zachovali dlhšie ako v okolitých obciach, čo platí aj pre ľudovú architektúru.

Foto: archív
Foto: archív

Dom č. 101 bol  vyhlásený za pamiatkovo chránený objekt a je v ňom zriadená expozícia ľudového bývania. Tradičný roľnícky dom podľa nápisu na hrade postavil István Nagy v roku 1871. Dom postavili zo zmesi hliny a slamy technikou vykladania. Štít domu je vypletaný prútím, strechu prikrýva trstina.  Vnútorné členenie pôvodne trojpriestorového obytného domu pozostávalo z prednej izby, pitvora s oddelenou kuchynskou časťou s otvoreným komínom a komory, z ktorej posledný majiteľ vytvoril zadnú izbu a k obytnej časti budovy pristaval dnešnú komoru a maštaľ. Izby sú zariadené pôvodným martovským maľovaným nábytkom z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Myjava

Foto: archív
Foto: archív

Zrekonštruovaný objekt pôvodného gazdovského dvora v Turej Lúke prezentuje tradičné formy života a bývania v myjavskom regióne – nájdete tu stále expozície krojov, náradia a nástrojov. Navyše, keďže ide o živú expozíciu, o Gazdovský dvor sa stará gazda s gazdinou. Pri návšteve zariadenia v myjavskej miestnej časti Turá Lúka sa stanete účastníkom bežného života poľnohospodárskej usadlosti v rokoch 1900-1950. Máte možnosť ochutnať, čo práve v deň vašej návštevy gazdiná uvarila, môžete vidieť gazdu pri starostlivosti o domáce zvieratá, môžete si vyskúšať viazanie myjavských ručníkov, či obliecť sa do myjavského kroja.

Foto: archív
Foto: archív

Okrem bežnej prevádzky ponúka Gazdovský dvor v Turej Lúke aj tematicky zamerané podujatia pre verejnosť (kopaničiarska svadba, zabíjačka, dupanie humna).

Veľké Leváre

Foto: archív
Foto: archív

Západoslovenskú obec Veľké Leváre preslávili najmä habáni – príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Svojím spôsobom života sa snažili napodobniť obec prvotných kresťanov založenú na spoločnom vlastníctve majetku a výrobných a spotrebných statkov. Nazývali sa „bratmi“ a „sestrami“ a svoje sídliská označovali ako „bratský dvor“. V prízemiach domov murovaných z nepálených tehál, prípadne z nabíjanej hliny, boli pôvodne rozsiahle haly s centrálne situovaným stĺpom, nesúcim trámový strop. Využívali sa napr. na spoločné dielne, alebo na spoločné stravovanie.

Foto: archív
Foto: archív

Najväčšiu zachovanú lokalitu pôvodného obydlia habánov v Európe nájdete práve na Slovensku. Život tohto zaujímavého spoločenstva pripomína Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Ide o pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorú tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb zo 17. – 19. storočia. Okrem unikátnych stavieb tu môžete navštíviť aj Múzeum habánskych remesiel, ktoré sa nachádza v Iszerovom dome.

Martin

Foto: archív
Foto: archív

Múzeum slovenskej dediny v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti Martina je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Expozícia podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

Foto: archív
Foto: archív

V areáli múzea sa nateraz nachádza 129 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského a sakrálneho charakteru. Časť objektov je interiérovo zariadená a sprístupnená návštevníkom. Sú to roľnícke usadlosti s obytnými a hospodárskymi stavbami, solitéry technických, spoločenských a sakrálnych stavieb. K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, olejáreň z Oravského Veselého, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811, rímsko-katolícky drevený kostolík z Rudna pochádzajúci z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, či voziareň z Moškovca, škola z Petrovíc, usadlosť z Vavrišova a mnoho iných.

Zuberec

Foto: archív
Foto: archív

Len 3 km od Zuberca sa na poľane Brestová pod Západnými Tatrami nachádza jedinečný skanzen – Múzeum oravskej dediny. Jeho stredom preteká Studený potok, na brehoch ktorého je na ploche približne 20 hektárov postavená dedina – súbor charakteristických ľudových stavieb z jednotlivých oravských regiónov. Návštevník tu nájde obytné a hospodárske stavby (obytné domy, poľnohospodárske usadlosti, komory, senníky, salaš, atď.), sakrálne stavby (drevený kostol, cintorín, zvonice) a objekty oravských remeselníkov (remeselnícky a plátennícky dom, valašský mlyn a pílu, valchu, vyhňu, hrnčiarsku pec, atď).

Foto: archív
Foto: archív

Múzeum je architektonicky rozdelené do piatich celkov. Dolnooravský rínok reprezentuje bohatšiu časť dolnej Oravy s honosnejšími stavbami rozloženými vo voľnejšom priestore. Mlynica pri potoku sústreďuje vodný mlyn, pílu a valchu na úpravu súkna so spoločným vodným náhonom. Zamagurská ulica s domami a hospodárskymi stavbami bohatých a stredných roľníkov predstavuje charakteristickú štruktúru oravskej dediny. Goralské lazy charakterizujú najchudobnejšiu časť Oravy ležiacu na juhovýchodných svahoch Oravských Beskýd. Areálu dominuje cintorín a neskorogotický drevený Kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15. storočia stojaci na vyvýšenom mieste.

Pribylina

Foto: archív
Foto: archív

Pod južnými svahmi Západných Tatier stojí Múzeum liptovskej dediny dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Pôvodné stavby boli rozobrané na mieste vzniku a ich vzácne časti sa previezli a osadili do presných kópií pôvodných objektov. Vzniklo tak najmladšie múzeum v prírode na Slovensku.

Foto: archív
Foto: archív

K najväčším klenotom svetskej a sakrálnej ľudovej architektúry patrí goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Kaštieľ patrí k najstarším zemianskym stavbám Liptova a pri jeho prehliadke zaujmú viaceré architektonické detaily a neskorogotické nástenné maľby. Kostol je oveľa starší, jeho základy sú románske a pochádzajú pravdepodobne z 12. storočia. Bol prestavaný v druhej polovici 13. storočia, neskôr ho rozšírili a v 17. storočí pristavili vežu. Zaujímavým objektom je aj jednotriedna škola s bytom učiteľa z Valaskej Dubovej a expozícia dobových úľov v ovocnom sade pri škole.

Bardejovské kúpele

Foto: archív
Foto: archív

Na okraji Bardejovských kúpeľov stojí Múzeum ľudovej architektúry – najstarší skanzen na Slovensku. Expozíciu v súčasnosti tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Dominantami sú dva drevené chrámy východného obradu – gréckokatolícky chrám z Mikulášovej a pravoslávny chrám zo Zboja. Oba drevené kostolíky sú skvelou ukážkou sakrálnej architektúry.

Foto: archív
Foto: archív

Okrem obytných domov so stodolami tu umiestnili aj objekty s technickým zariadením: kováčsku vyhňu, sušiareň ovocia, vrták na vŕtanie drevených vodovodných rúr hnaný vodným pohonom či valchu na výrobu súkna.

Stará Ľubovňa

Foto: archív
Foto: archív

Samostatnú muzeálnu expozíciu pod hradom Ľubovňa na severe Slovenska predstavuje Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú krajinársky veľmi pôsobivú scenériu. Zhluk vidieckych domov v skanzene pripomína malebnú podhradskú osadu a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v okolitej oblasti. Sprístupňuje 25 zrubových drevených objektov pochádzajúcich z obdobia od prvej polovice 19. storočia do začiatku prvej tretiny 20. storočia.

Foto: archív
Foto: archív

Okrem roľníckych obytných domov približujúcich tradičnú kultúru bývania a hospodárenia do skanzenu umiestnili i sezónne hospodárske využívané objekty. Súčasťou expozície je napr. aj kováčska vyhňa, hájovňa, škola a vodný mlyn zo Sulína. Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833.

Vychylovka, Nová Bystrica

Foto: archív
Foto: archív

Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región. Hlavným dôvodom vybudovania Múzea kysuckej dediny bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali byť výstavbou vodného diela Nová Bystrica zatopené. Postupne sa do MKD premiestňovali obytné a hospodárske budovy, technické a sakrálne stavby z viacerých kysuckých obcí.

Foto: archív
Foto: archív

V skanzene sú zachované aj stavby in situ – sezónne obydlia pre pastierov, tzv. cholvárky. Centrum dediny tvorí  Kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou, krčma z obce Korňa a najstarší obytný dom z roku 1806 z Oščadnice. Expozícia je pre návštevníkov zaujímavá svojim tichým prostredím, rozľahlým areálom a krásnou okolitou prírodou.

Svidník

Foto: archív
Foto: archív

Pamiatky ľudovej architektúry materiálnej a duchovnej kultúry Ukrajincov a Rusínov sú sústredené v národopisnej expozícii v prírode, ktorá sa rozprestiera nad svidníckym amfiteátrom v svahovitom teréne lokality Kochanovský  breh. Pôsobivému skanzenu s uceleným súborom ľudových stavieb dominuje vzácny drevený kostol  z roku 1766, ktorý pôvodne stál v obci Nová Polianka.

Foto: archív
Foto: archív

Na ploche asi 11 ha sa rozkladajú skupiny malebných, slamou a šindľom krytých roľníckych obydlí zo severovýchodu Slovenska. K typickému prostrediu vidieckych usadlostí patria hospodárske budovy a objekty ako studne, stodoly, senníky a chlievy. V expozícii sa nachádza furmanská krčma z 2. polovice 19. storočia. Charakteristickou súčasťou expozície sú aj typické vidiecke technické stavby ako vodný mlyn a vodná píla, kováčska dielňa, požiarna zbrojnica a škola.