Medzinárodné spoločnosti zaoberajúce sa výskumom biologických rytmov a vplyvu svetla na ne zaslali svoje stanovisko k zmene času vládnym inštitúciám väčšiny krajín EÚ. Vedci odporúčajú zavedenie ustáleného štandardného času, laicky nepresne označovaného ako zimný. Je totiž podľa nich zdraviu prospešnejší ako stály letný čas. Zatiaľ však nie je isté, k akému času sa vlády priklonia.
Vedci svoje odporúčanie formulovali v nadväznosti na iniciatívu Európskej komisie, aby sa v Európskej únii upustilo od praxe každoročných zmien času na jar a na jeseň. Ponechanie celoročne štandardného času zaistí ľuďom v zime viac ranného svetla a v lete budú menej vystavení večernému svetlu.
Tak sa podľa nich lepšie zosynchronizujú biologické hodiny a spánok bude nastavený na skorší čas vo vzťahu k pracovnému aj školskému času. Ľudia budú psychicky zdravší a ich pracovné i školské výkony sa zlepšia.
Výskumy ukazujú, že astronomický zimný čas v porovnaní s letným znižuje pocit takzvaného chronického jetlagu, teda časového posunu či pásmovej choroby. Tým sa zlepší kvalita spánku, čo je zdravšie pre ľudské srdce a má to pozitívny vplyv aj na telesnú hmotnosť. Dokázaná je aj jeho súvislosť so znížením potreby alkoholu a tabaku, ale aj s nižším výskytom onkologických ochorení.
Svoj názor na túto problematiku majú aj astronómovia. „Jednoznačne sa prikláňam k používaniu štandardného stredoeurópskeho času, ktorý je súmerný k svetlu i tme, keď je pravé poludnie skutočne napoludnie a najväčšia tma okolo polnoci. Trvalé zavedenie letného času, považujem za nezmysel,“ pridáva sa Pavel Suchan z Astronomického ústavu AV ČR.
