V Rumunsku začína súd riešiť spor medzi vládou a odporcami jej rozhodnutia umožniť Turecku postaviť v Bukurešti mešitu. Podľa niekdajšej dohody medzi bývalým rumunským premiérom Victorom Pontom a tureckým prezidentom Recepom Erdoganom malo Turecko postaviť v Istanbule pravoslávny chrám a v rumunskej Bukurešti mala zase vyrásť mešita.
Kým v Turecku nakoniec k stavbe z legislatívnych príčin nepríde, rumunská vláda mieni svoj záväzok splniť. Verejnosť je však pobúrená a väčšina obyvateľstva sa ostro stavia proti rozhodnutiu vlády. V hlavnom meste prebehlo dokonca niekoľko búrlivých demonštrácií. Negatívny vzťah Rumunov k islamu nemá príčiny len v súčasnej migračnej vlne či teroristických útokoch, ale opiera sa aj o historické skúsenosti. Krajina bola päť storočí – až do roku 1877 – pod tureckou nadvládou.
Vláda zadarmo ponúkla tureckej strane pozemok v hodnote 4,4 milióna dolárov, pričom stavebné náklady vo výške 3,3 milióna dolárov by uhradila Ankara. Bývalý premiér Ponta vtedy zdôrazňoval fakt, že Turecko je kľúčový obchodný partner a mešita by sa jednoducho „vyplatila“.
Kritici sa však obávajú, že by jej existencia mohla prilákať do krajiny ďalších utečencov z Blízkeho východu a Afriky. „Turecko sa snaží o symbolické dobytie Európy cez výstavbu mešít,“ hnevá sa šéf protiimigračnej strany Nová pravica Tudor Ionescu. Odporcovia výstavby argumentujú aj prílišnou veľkosťou mešity, kam by sa malo zmestiť dvetisíc veriacich.
V Bukurešti žije približne deväťtisíc moslimov, ktorí majú k dispozícii desať mešít. Príliš početná nie je moslimská komunita ani v rámci celej krajiny, jej veľkosť sa odhaduje na 65-tisíc. Je prekvapivé, ak chce niekto postaviť veľkú mešitu v krajine, kde žije neveľa moslimov. Historik Ionut Cojocaru to považuje za snahu Turecka upevniť si mocenské záujmy na Balkáne.
Podľa internetového prieskumu verejnej mienky denníka Gandul vyjadrilo svoj nesúhlas s výstavbou mešity až 90 percent Rumunov. Niektorí politici vzhľadom na jednoznačný postoj voličov žiadajú usporiadať referendum. Ďalší postup vlády sa však bude odvíjať od rozhodnutia súdu. Autori žaloby požadujú, aby bolo vládne rozhodnutie darovať tureckej strane pozemok na výstavbu mešity zrušené.
