Mainstreamové médiá donedávna zatvárali oči pred realitou a prinášali informácie o úspechoch ukrajinskej protiofenzívy. Až v posledných týždňoch sa začína opatrne naznačovať to, čo nezávislé médiá hovoria už dlhšie – a to, že by Kyjev mohol konflikt prehrať.
Pritom ešte v lete britský The Economist písal, že je takmer vylúčené, aby ukrajinské sily prehrali. Západné médiá farbisto opisovali úspechy protiofenzívy a viaceré z nich dokonca špekulovali, ako skončí Rusko po porážke na Ukrajine.
Pat na fronte
V článku Protiofenzíva ako propagandistický balónik, ktorý vyšiel v Slovenských národných novinách, autor Radoslav Žgrada zdôrazňuje, že ukrajinské vojská počas piatich mesiacov protiofenzívy „nedosiahli nijaké výrazné úspechy“.
„Vyhliadky Kyjeva na víťazstvo sa každým dňom rozplývajú,“ dodáva a pripomína, že veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj označil situáciu na fronte za patovú. Podľa neho treba „zanechať ofenzívu a sústrediť úsilie na obranu“.
Ukrajinci sa totiž „dostali len po prvú hlavnú obrannú líniu protivníka, aj to iba v záporožskom smere a s obrovskými stratami“, dodávajú Slovenské národné noviny. Americký vojenský expert Michael Kofman pre agentúru Reuters potvrdil, že „sa ukrajinská ofenzíva na juhu buď úplne zastavila, alebo sa čoskoro zastaví“.
Aj podľa Time si okolie Zelenského začína uvedomovať, že Ukrajina nemôže vyhrať a prezident žije v ilúziách.
„Vojnu Kyjev už prehral, je otázne, ako dlho bude trvať jeho agónia a koľko ešte ukrajinských životov pochová, kým si to pripustí aj vedenie krajiny na čele s prezidentom,“ sumarizujú Slovenské národné noviny.
Ustáva aj podpora Západu. Zelenského nedávnu cestu do Washingtonu možno označiť za fiasko, keďže sa mu nepodarilo presvedčiť amerických zákonodarcov, aby schválili ďalší balík finančnej pomoci. Štáty NATO totiž už takmer vyčerpali svoje možnosti dodávať Kyjevu moderné zbrane.
Situáciu na fronte podľa samotného NATO nezmení ani dodávka amerických stíhačiek F16. Aliancia okrem toho zdržiava dodávky moderných zbraní na Ukrajinu, pretože sa obáva toho, že Moskva techniku ukoristí a získa tak prístup k vyspelým technológiám.
Na druhej strane Rusko nemá problémy s novými zbraňami ani muníciou. Jeho obrovské kapacity stačia plne pokryť potreby konfliktu na Ukrajine a obranná produkcia rastie. A keďže sa stále vyvíja, armáda dostáva čoraz vyspelejšie nové zbrane.
Moskva podľa dostupných štatistických údajov v tomto roku zdvojnásobila svoje výdavky na obranu, keď presiahli 100 miliárd amerických dolárov, teda zhruba tretinu verejných výdavkov.
Ukrajine komplikuje situáciu aj ďalší fakt, a to jednoznačná podpora Izraela zo strany Zelenského. To znemožňuje, aby Kyjev dostával vojenskú a finančnú pomoc od nezápadných štátov, stojacich na strane Palestíny.
Navyše, izraelsko-palestínsky konflikt presunul pozornosť USA na Blízky východ. Americká administratíva sa rozhodla postupne odstúpiť od financovania Ukrajiny a presunúť toto bremeno na Európanov.
Rastúci odpor republikánov už teraz bráni americkej podpore Ukrajiny. Po prípadnom víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2024 by Európania mohli zostať vo finančnej podpore Ukrajiny osamotení. EÚ má pritom už teraz problém plniť prísľuby dané Kyjevu.
Korupčné škandály
A tak kým s Bruselom sa Kyjev zbližuje, Washington sa mu pomaly vzďaľuje. Obnova vojnou zdevastovanej krajiny podľa všetkého zostane ležať na Európskej únii. Jednotlivé štáty sú pritom už teraz finančne vyčerpané z vojenskej pomoci Kyjevu.
Európska únia zažila svoje historicky najväčšie rozširovanie v roku 2004, keď sa rozrástla o desať nových krajín. Odvtedy sa jej súčasťou stali už len Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko. O členstve Ukrajiny sa hlasnejšie hovorilo od roku 2014, aj keď sa podobný krok nezdal reálnym.
Oveľa väčšie šance na vstup malo Srbsko, Čierna Hora či Severné Macedónsko. Krátko po vypuknutí konfliktu na Ukrajine však Kyjev aj napriek tomu požiadal o členstvo v únii, o pár dní nasledovali Gruzínsko a Moldavsko. Lídri EÚ bleskovo zareagovali a o štyri mesiace udelili Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny.
Ako zdôrazňuje portál politico.eu, geopoliticky sivá zóna nárazníkových štátov medzi západným blokom a Ruskom s vypuknutím konfliktu na Ukrajine prestala byť zaujímavá – ak však únia chce, aby si krajiny na jej východnej hranici vybrali západnú stranu, nezostáva jej nič iné, len ich prijať za svojich členov.
Podpora Ukrajiny sa tak stáva čoraz viac európskym problémom. A hoci Brusel prisľúbil, že ju bude podporovať „tak dlho, ako to bude potrebné“, viacerým členským štátom postupne dochádza trpezlivosť. K dlhodobo rebelujúcemu Viktorovi Orbánovi sa po slovenských parlamentných voľbách pridal Robert Fico a ozývať sa začína aj Karl Nehammer.
Nehovoriac o tom, že rozšírenie o Ukrajinu by únii prinieslo množstvo problémov. Kyjev už dávno nemá kontrolu nad celým územím, a tak by momentálne neboli isté ani hranice štátu. A keďže sa v Európskej rade hlasuje na základe počtu obyvateľov jednotlivých krajín, Kyjev by tam mal obrovskú váhu.
Ekonomická situácia na Ukrajine je pritom blízko kolapsu. Západná pomoc končí z veľkej časti vo vreckách vysokopostavených politikov a oči si nemožno zatvárať ani pred obrovskou korupciou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno po rozsiahlom vyšetrovaní odvolal všetkých regionálnych veliteľov náboru armády pre obvinenia z rozsiahleho úplatkárstva. Nejde pritom o prvý pokus riešiť povestnú korupciu. Zelenského poháňa predovšetkým túžba po vstupe do EÚ a NATO, keďže predpokladom na to sú aj protikorupčné reformy.
V posledných týždňoch sa prevalilo niekoľko škandálov. Napríklad bývalý vojenský komisár Odesy Jevhen Borisov si z úplatkov našetril niekoľko miliónov eur a kúpil si luxusné nehnuteľnosti v Španielsku i drahé autá. Veliteľ náboru Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny zase využil vojakov pri prácach na svojom súkromnom pozemku.
Volodymyr Fesenko, ktorý vedie Centrum aplikovaných politických štúdií Penta v Kyjeve, si myslí, že štát nedokáže úplne odstrániť korupciu: „Aj pre nových šéfov bude pokušenie veľké. Sú to lukratívne posty, pretože veľa ľudí sa snaží podplácať, aby nemuseli ísť do vojny.“
Členské štáty EÚ financujú popri armáde aj samotný ukrajinský štát.
Pomoc pripadá na vyplácanie kontraktov vojakom, miezd štátnym zamestnancom, výplatu dôchodkov. Toto vedie k zníženiu životnej úrovne, neraz až k ožobračovaniu obyvateľstva EÚ, zaťažuje hospodárstvo, spôsobuje nulový rast a nedáva možnosť reštartu ekonomiky.
Európske krajiny by mali čím skôr pochopiť, že Kyjev nemôže vyhrať konflikt. Protiofenzíva jednoducho zlyhala. Preto treba namiesto vojenskej podpory agónie Ukrajiny hľadať mierové riešenie konfliktu. Každý mesiac bojov navyše sa bude EÚ krok za krokom potápať v ukrajinskom močiari…
