V mnohých mestá Ruska s ďalších bývalých sovietskych republík si uctili pamiatku obetí z radov likvidátorov následkov havárie v jadrovej elektrárni Černobyľ, nachádzajúcej sa v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, ku ktorej prišlo pred 35 rokmi, 26. apríla 1986.
Ukrajinský inštitút pamäti národa (UNIP) začal pri tejto príležitosti metódou oral history zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.
Štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny zverejnil tajné dokumenty o najväčšej katastrofe v dejinách jadrovej energetiky. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj úplne prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova.
Píše sa v nej o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky, prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havária, ako aj správy o evakuácii takmer 45.000 obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni prišlo aj pred 26. aprílom 1986: napríklad v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok na prvej energetickej jednotke.
Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy zároveň uviedla, že boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam. V roku 1984 zasa nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku.
V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že už v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR. Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita 60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki.
Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na základe ktorej boli utajené všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, miera a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.
V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody odobraté v meste Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za „rádioaktívne čisté“.
Po explózii štvrtého bloku černobyľskej elektrárne dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov, pričom 28 z nich počas roka 1986 zomrelo. Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko.
Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine, Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.
Radioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska. Na likvidácii následkov katastrofy sa podieľalo viac ako 600.000 ľudí.
Havarovaný reaktor bol po nehode zakrytý betónovým sarkofágom, ktorého životnosť a hermetickosť však nenaplnili očakávania. V roku 2016 ho preto prekryli novou kovovou kopulou. Toto mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a jeho životnosť má byť sto rokov – po túto dobu bude brániť úniku rádioaktivity.
