Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie vydala oficiálne vyhlásenie, že lode ukrajinskej armády Berďansk, Nikopol a Jany Kapu 25. novembra ráno prekročili štátnu hranicu Ruska v oblasti Kerčského prielivu, v bezprostrednej blízkosti nového mosta, ktorý spája Krym s Ruskom.
V uzavretých ruských vodách niekoľko hodín podnikali nebezpečené manévre v blíkosti strategického mosta. Medzitým bol pre provokáciu ukrajinského námorníctva Kerčský prieliv pre lodnú dopravu uzavretý.
Posádky ukrajinských lodí nereagovali na požiadavky ruských pohraničníkov, aby sa vrátili späť za štátnu hranicu za sprievodu ruských lodí. Ruské lode preto začali paľbu a zmocnili sa lodí približne 20 km od ruského pobrežia a 50 km juhozápadne od zvyčajného koridoru plavby v Kerčskom prielive pod Krymským mostom. Traja ukrajinskí vojaci boli pri tom ľahko zranení.
Zadržané lode Námorníctva Ukrajiny boli dopravené do prístavu v Kerči. Ruská strana sa pošas operácie v Kerčskom prielive riadila medzinárodným a vnútorným právom, bola to reakcia na vtrhnutie do teritoriálnych vôd Ruska zahraničnými vojenskými loďami, oznámil novinárom tlačový hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Rada národnej bezpečnosti Ukrajiny sa v reakcii na incident rozhodla vyhlásiť na Ukrajine na 60 dní stanné právo. Rozhodnutie podpísal ukrajinský prezident Petro Porošenko a má platiť od 26. novembra 2018 do 25. januára 2019.
Moskva hovorí o cielenej ukrajinskej provokácii, ktorá má vnútropolitické ciele, čo sa vyhlásením stanného práva potvrdilo. Na jar budúceho roku sa totiž majú konať prezidentské voľby, pričom Petro Porošenko podľa prieskumov verejnej mienky nemá nijakú šancu na víťazstvo.
Na Ukrajine zároveň rastie nespokojnosť so životnými podmienkami a prišlo už k viacerým výbuchom sociálnych nepokojov. Vyhlásenie stanného práva sa preto javí pre vládnucu garnitúru ako výhodné riešenie. Navyše, podpora rusofóbie odpúta pozornosť obyvateľstva od domácich problémov.
