USA, EÚ a NATO ostro reagujú na ruské uznanie republík na Donbase. Lavrov: Sankcie by zaviedli tak či tak

Americký prezident Joe Biden v reakcii na krok Ruska uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny – Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) oznámil uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov.

Sankcie i vyslanie amerických vojakov
Biely dom tiež avizoval posilnenie prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách. Ako upozornil, ide len o prvú sériu sankcií, ktoré majú byť oveľa rozsiahlejšie, ako tie uvalené na Rusko v reakcii na znovupripojenie Krymu k ruskému územiu v roku v roku 2014.

Cieľom Washingtonu je podľa Bidena “úplne odrezať Rusko od západných finančných inštitúcií.”

Dodal, že USA uvaľujú aj sankcie na ruský štátny dlh. Chceme odrezať ruskú vládu od západného financovania,“ povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj Promsviazbank, banku pre obsluhu ruského vojensko-priemyselného komplexu.

Sankcie majú tiež paralyzovať jeho štátnu rozvojovú banku VEB. Stanica CNBC uviedla, že ruské inštitúcie budú v dôsledku nových amerických sankcií odrezané od transakcií vykonávaných v globálnej rezervnej mene, amerických dolároch.

“Rozhodol som tiež o dodatočných presunoch amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ pokračoval Biden a zdôraznil, že ide o presuny, majúce “výlučne obranný charakter”.

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie prijmú sankcie proti Rusku, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. „Naša odpoveď bude, samozrejme, vo forme sankcií, o ktorých rozsahu rozhodnú ministri zahraničných vecí. Som si istý, že to bude jednohlasné rozhodnutie potrebné pre tieto opatrenia,“ povedal Borrell.

Scholz pozastavil pre Nemecko životne dôležitý projekt plynovodu
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg odsúdil rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať za nezávislé štáty DĽR a LĽR. Stoltenberg doplnil, že Rusko týmto rozhodnutím „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré tiež podpísalo.

„Moskva naďalej podnecuje konflikt na východe Ukrajiny tým, že poskytuje finančnú pomoc a vojenskú podporu separatistom. Pokúša sa tiež nájsť si zámienku na ďalšiu inváziu na Ukrajine,“ dodal Stoltenberg.

Rusko vyzval, aby si „zvolilo cestu diplomacie“ a stiahlo svojich vyše 150.000 vojakov, ktorých v posledných týždňoch zhromaždilo na svojom území pri ukrajinských hraniciach. Stoltenberg však priznal, že členské krajiny stále posielajú Ukrajine zbrane a iné zásoby. Zároveň vysielajú vojakov do členských krajín na východnom krídle NATO, aby “posilnili ich bezpečnosť”.

Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko z dôvodu uznania nezávislosti DĽR a LĽR Moskvou pozastavuje schvaľovací proces spustenia plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), ktorý má zabezpečiť dodávky ruského plynu do Európy. Scholz uviedol, že o to požiadal nemecký regulačný úrad.

„Môže to znieť technicky, ale je to nevyhnutný administratívny krok, aby teraz nebolo možné certifikovať plynovod. Bez tejto certifikácie nemôže byť Nord Stream 2 uvedený do prevádzky,“ zdôraznil Scholz. Nord Stream 2 pritom podľa odborníkov Nemecko v ďalších rokoch nevyhnutne potrebuje pre plynulý rozvoj svojej ekonomiky.

Nemecký kancelár avizoval, že ide len o prvý protiruský krok, za ktorým môže nasledovať aj zavedenie ďalších sankcií proti Rusku. Scholz zároveň vyjadril nádej, že Európska únia sa dohodne na „silnom a masívnom balíku“ sankcií.

Biely dom privítal rozhodnutie Berlína pozastaviť Nord Stream 2. Proti projektu USA broja už niekoľko rokov v snahe dodávať Európe vlastný, výrazne drahší bridlicový plyn.

Ruská vláda reagovala na krok Nemecka “s poľutovaním”. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedol, že Nord Stream 2 nie je politický projekt. „Ide o čisto ekonomický, komerčný projekt, ktorý má byť stabilizujúcim prvkom pre európsky trh s plynom v prospech dodávateľov aj príjemcov nášho plynu,“ povedal.

Moskva je stále pripravená rokovať
Rusko garantuje bezpečnosť samozvanej DĽR a LĽR. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova táto povinnosť Rusku vyplýva zo zmlúv o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktoré ratifikovali parlamenty oboch republík.

„Už nám za to hrozia všelijakými sankciami… No my už sme na to zvyknutí, vieme, že sankcie by zaviedli tak či tak,” uviedol Lavrov s tým, že Západ by sankcie na Rusko podľa neho uvalil bez ohľadu na to, či by na to dôvod mal alebo nemal.

Sergej Lavrov je stále pripravený na rokovania so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom aj po tom, čo Rusko uznalo separatistické ukrajinské oblasti. Vyhlásila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Aj v tých najťažších chvíľach… hovoríme, že sme pripravení na rokovania… Vždy budeme vystupovať za požívanie diplomacie,“ uviedla Zacharovová, ktorá reagovala na otázku o možnom stretnutí Lavrova s Blinkenom.

Vladimir Putin uviedol, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“.

Uviedol, že ukrajinské vedenie tieto dohody „zabilo“ dávno pred uznaním samozvaných proruských republík Ruskom. „Prečo ich implementovať, ak uznávame nezávislosť týchto subjektov,“ opýtal sa Putin v súvislosti so svojím rozhodnutím , ktorým uznal samozvané proruské republiky v Donbase za nezávislé a suverénne štáty.