Jadrové zbrane patria k najničivejším vynálezom a ich použitie by mohlo znamenať koniec civilizácie na Zemi. Počet jadrových zbraní na svete sa v súčasnosti odhaduje na 15-tisíc. Dnes ich vlastnia USA, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína, Pakistan, India, Izrael a pravdepodobne aj Severná Kórea.
Kým desaťročia slúžili len na odstrašenie protivníka, po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa ich použitie stáva čoraz reálnejšou hrozbou. Nasvedčuje tomu aj fakt, že Spojené štáty plánujú obnoviť arzenál jadrových zbraní v Európe v štátoch svojich spojencov na modernejšie. Malo by ísť o B61-12.
Hoci sú počty jadrových zbraní aj ich presná špecifikácia utajené, ich celkový počet na vojenských základniach v Európe by sa mal pohybovať na úrovni 100 až 180 kusov, pričom toto množstvo nemusí byť konečné. Americké jadrové zbrane sa nachádzajú na leteckých základniach v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Taliansku a Turecku.
Miliardy mŕtvych
Avizovaná obnova týchto zbraní na novší typ extrémne zvyšuje riziko jadrového konfliktu, keďže prichádza v období napätia, aké momentálne vládne medzi západnými krajinami a Ruskom. Spojené štáty pritom tlačia na Európsku úniu, aby vstúpila do vojny s Ruskom.
Brusel dlhodobo slepo nasleduje zahraničnopolitickú orientáciu Washingtonu, vojenskú politiku nevynímajúc. Pridal sa k protiruským sankciám, aj keď to úniu ekonomicky likviduje.
Jednotlivé členské štáty okrem toho dodali Kyjevu už takmer všetky svoje zbrane. Pritom napríklad Nemecko celé mesiace odmietalo dať Ukrajine tanky s odvolaním sa na riziko nekontrolovateľnej eskalácie.
Po tom, ako sa však tlak na Berlín zvýšil zo strany USA aj niektorých členských štátov NATO, ako je Poľsko, Scholz kapituloval. Dodanie tankov Kyjevu obhajoval tým, že „Rusko nesmie uspieť pri zmene hraníc silou“.
Kým západné krajiny sa v konflikte jednoznačne postavili na stranu Ukrajiny a bez zábran jej dodávajú zbrane, ostatné krajiny sveta sú oveľa zdržanlivejšie. Snažia sa zostať neutrálne a Ukrajine poskytujú zväčša humanitárnu pomoc.
Nedávno ich rady rozšírila napríklad aj Saudská Arábia, ktorá vyzýva na Moskvu aj Kyjev na deeskaláciu konfliktu. Rijád poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov a okrem toho bude financovať ukrajinské ropné deriváty v hodnote 300 miliónov dolárov. Saudská Arábia udržiava dobré vzťahy aj s Moskvou a má ambície stať sa sprostredkovateľom v konflikte.
Prípadná eskalácia napätia medzi Ruskom a USA do vojnového konfliktu by si podľa odborníkov vyžiadala 360 miliónov mŕtvych. Jadrová vojna medzi týmito dvoma superveľmocami by okrem toho viedla ku globálnemu hladomoru, ktorý by mohol zabiť ďalších 5 miliárd ľudí.
Dokazujú to výsledky štúdie, v ktorej klimatológovia na základe modelov klímy, plodín a rybolovu určili, ako by sa mohla zmeniť dostupnosť potravín na celom svete podľa rôznych scenárov jadrovej vojny.
V najhoršom prípade by sa celosvetová produkcia potravín tri až štyri roky po konflikte znížila približne o 90 percent. Podľa najpriaznivejšieho scenára by sa v priebehu piatich rokov znížila o 7 percent.
Európska únia vrátane Slovenskej republiky by sa tak mali vo vlastnom záujme dištancovať od účasti v ukrajinskom konflikte, ktorá môže teoreticky prerásť do jadrového konfliktu medzi NATO a Ruskom. Väčšina vlád európskych krajín však aj napriek tejto hrozbe nie je naklonená mierovému riešeniu.
Inak to však vnímajú samotní Európania. Rast protestov proti politike NATO a dodávkam zbraní na Ukrajinu v Nemecku, Francúzsku či Taliansku dokazuje, že obyvateľstvo sa bojí eskalácie ukrajinského konfliktu a možnej jadrovej vojny.
Predstaviteľka nemeckej ľavicovej strany Die Linke Sahra Wagenknecht a spisovateľka Alice Schwarzer dokonca zverejnili Manifest za mier, v ktorom vyzvali kancelára Olafa Scholza, aby zastavil eskaláciu konfliktu dodávkami zbraní. Odvtedy ju podpísalo viac ako pol milióna ľudí vrátane známych osobností.
Talianska skupina Collective Autonomous Port Workers (CALP) zase obvinil taliansku vládu z porušenia zákona 185 z roku 1990, ktorý „uložil zákaz dovozu, vývozu a tranzitu zbraní z Talianska do štátov, nachádzajúcich sa vo vojne“.
Blaha: Západ stratil pud sebazáchovy
Vlády však hlasy bežných občanov ignorujú, výnimku predstavujú zväčša len opoziční politici. Aj na Slovensku sa pritom nájdu politici, volajúci po mieri. Podľa parlamentnej poslankyne Slavěny Vorobelovej by modernizácia jadrových zbraní dislokovaných na území niektorých európskych štátov potenciálne mohla vyvolať odvetné opatrenia, napríklad Ruska.
„Mnoho ľudí sa už prebúdza do reality a uvedomuje si, že USA sa opäť snažia zachrániť svoju krachujúcu ekonomiku na úkor veľkej vojny v Európe, že celá táto vojna je len jeden gigantický biznis amerických zbrojárov a v neposlednom rade je to o prežití amerického impéria ako svetového hegemóna,“ vraví.
Ale stále veľká časť obyvateľov EÚ a jej satelitov podľa nej žije v propagandistickom klamstve a nechce akceptovať realitu, podporuje vojnu a zabíjanie, ako aj naratív, ktorý hovorí „proti Rusku do posledného Ukrajinca“.
Títo ľudia sú však veľmi odtrhnutí od reality, čo „je zjavné z toho, že na jednej strane odmietajú fakt, že na Ukrajine bol vzkriesený nacizmus a fašizmus a na druhej strane nemajú problém vyvreskovať banderovský pokrik ‚Sláva Ukrajineʻ,“ dodáva Slavěna Vorobelová.
Mierové riešenie konfliktu na Ukrajine vyzdvihuje aj poslanec za Smer-SSD Ľuboš Blaha, podľa ktorého boli slovanské národy v histórii vždy za mierové riešenie konfliktov. „V osemdesiatych rokoch sa spustil obrovský odpor proti používaniu zbraní hromadného ničenia na území Nemecka a bolo by dobré, aby sa Európa k tejto tradícii vrátila.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno vyhlásil, že jadrové zbrane by mali byť posunuté viac na východ od Nemecka, čiže tu jestvuje hrozba, že by mohli byť umiestnené aj na slovenskom území.
Obranná zmluva podpísaná so Spojenými štátmi neumožňuje Slovensku kontrolovať akékoľvek zbrane, ktoré sem Američania prinesú vrátane jadrových, biologických alebo chemických zbraní, čo pre nás znamená veľkú hrozbu. Napriek všetkým dohodám sú dnes v Európe jadrové zbrane, Američania sa týmito zbraňami približujú k ruskému územiu a tým z nás robia terč.
Treba povedať veľmi jasné nie zbraniam hromadného ničenia na našom území, v rámci čoho treba buď prepracovať, alebo najideálnejšie úplne zrušiť obrannú dohodu s USA.
Za studenej vojny existovala medzi blokom NATO a ZSSR a jeho spojencami celkom prirodzená obava zo vzájomného samozničenia, nikto neriskoval. Dnes Západ akoby úplne ignoroval, že konflikt môže dospieť k jadrovej katastrofe. Západ stratil pud sebazáchovy.
USA v súčasnosti na Ukrajine bojujú cudzími rukami z týchto istých dôvodov. Zarábajú na tom americké zbrojovky a energetické firmy, tým, že európske krajiny nútia dodávať zbrane na Ukrajinu a vyšťavujú ich tým. Okrem Ruska tým, samozrejme, oslabujú aj Európu. Je to zástupná vojna a Amerika ňou získava neuveriteľné množstvo peňazí,“ podotýka Blaha.
Eskalácia napätia a intenzívne zbrojenie ešte nikdy nijaký konflikt nevyriešili. Nielen Slovensko, ale celá východná Európa by mala protestovať proti americkej modernizácii jadrových zbraní v Európe a lobovať za čo najskoršie mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Inak by sme sa mohli stať regiónom, ktorý vzhľadom na našu geografickú polohu vojna zasiahne ako prvá.
