Washington stráca pozíciu svetového politického lídra – udržať unipolárny svet je za súčasných geopolitických podmienok nemožné. Nechce sa však vzdať úlohy hlavného hráča na svetovej ekonomickej scéne. Ekonomický záujem Spojených štátov je čoraz očividnejší predovšetkým v konflikte na Ukrajine.
Prejavuje sa to aj v nabádaní európskych krajín, aby Kyjevu posielali ďalšie a ďalšie zbrane. Práve v súvislosti s dodávkami zbraní na Ukrajinu sa nedávno stretli aj americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz.
Lojalita americkým záujmom Biden Scholza síce pochválil za lojalitu americkým záujmom, ale zároveň ho vyzval, aby garantoval ďalšiu výrobu dostatočného množstva munície pre Ukrajinu. Nemecká armáda tam však už poslala prevažnú časť svojho vojenského arzenálu, pričom podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa nie je schopná doplniť svoje armádne sklady do roku 2030.
Agentúra Bloomberg v súvislosti so stretnutím Bidena a Scholza zverejnila, že „Berlín skúma možnosti spoločných nákupov munície v rámci Európskej únie, ale bruselská byrokracia môže proces spomaliť“. V takýchto podmienkach, píše Bloomberg, „môže byť jedným z možných riešení presun časti nemeckej výroby munície do USA, kde je väčšia kapacita“.
Washington pritom vyvíja tlak predovšetkým na východoeurópskych členov NATO, aby na Ukrajinu presunuli všetky zbrane, ktoré boli vyrobené ešte v Sovietskom zväze. Týka sa to aj Slovenska. Argumentuje predovšetkým zastaranosťou zbraňových systémov, ale aj tým, že ukrajinská armáda lepšie ovláda sovietsku techniku ako západnú.
Krajiny aliancie by mali potom nové zbrane, spĺňajúce štandardy NATO, nakupovať primárne v USA. A štandardy NATO, ako inak, diktuje americký vojenskopriemyselný komplex.
Foto: archív
Najmä Francúzsko a Nemecko sa sťažujú, že ich arzenál je vyčerpaný. Dokonca aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v polovici februára povedal, že spotreba munície na Ukrajine mnohonásobne prevyšuje jej výrobu. Západný vojenský priemysel má preto značné ťažkosti.
Kým predtým sa na veľkokalibrovú muníciu čakalo 12 mesiacov, teraz je to až 28 mesiacov. NATO preto podľa Stoltenberga potrebuje zvýšiť výrobnú kapacitu vojenskopriemyselného komplexu a investovať do nej oveľa viac finančných prostriedkov.
Európa však na to nemá kapacity, chýbajú jej predovšetkým továrne. Kyjev sa však spolieha práve na dodávky zo Západu. Len spotreba nábojov na Ukrajine v roku 2023 sa odhadovala na jeden milión kusov, čo podľa prepočtov Estónska bude Európsku úniu stáť zhruba štyri miliardy eur.
Strata konkurencieschopnosti A tak sa Washington snaží o presun tejto výroby do USA. Ekonomicky je to opodstatnené – ceny plynu a elektriny sú tam stále oveľa nižšie ako v Európe, ktorá si tieto nevýhodné podmienky spôsobila sama, a to zavedením protiruských sankcií.
Niektoré európske spoločnosti už boli pre vysoké ceny energií nútené presunúť svoju výrobu na ázijský alebo americký kontinent. Ak sa do USA presunie aj výroba munície, Washington na tom opäť iba ekonomicky získa.
Po začatí hospodárskej vojny s Ruskom sa výrazne znížil podiel ruského plynu v Európe, a to zo 41 na 7,5 percenta. Zároveň vzrástol európsky dovoz amerického skvapalneného zemného plynu, ktorý predstavuje až 68 percent z celkového objemu. Pritom cena americkej energie v Európe tento rok stúpla o 42 percent.
Foto: archív
Okrem toho zníženie výroby, vyvolané sankciami – ktoré zaviedli Spojené štáty vo vlastnom záujme – a odchodom niektorých veľkých priemyselných firiem do zámoria, viedli k poklesu príjmov z daní a zvýšeniu nezamestnanosti aj inflácie. Pomaly o tom začínajú hovoriť už aj niektorí politici.
Napríklad francúzsky minister financií Bruno Le Maire povedal: „Spojené štáty pred našimi očami rozvíjajú náš priemysel na svojom území.“ Súhlasí s ním aj šéf Únie francúzskych podnikateľov Geoffroy Roux de Bezieu: „Niektorým podnikateľom sa výrobné náklady zvýšili 4- až 6-krát. Buď zvýšia ceny, ale potom nebudú konkurencieschopní, alebo budú stratoví.
Obávam sa, že sa podniky presunú do USA alebo Ázie.“ Napriek tomu nechce, „ako mnohí konšpirační teoretici, obviňovať Spojené štáty z rozpútania konfliktu na Ukrajine s cieľom profitovať z neho“.
História však dokazuje, že USA sa nikdy nezapájajú do konfliktov bez vlastného prospechu, pričom myslia nielen na okamžité zisky, ale aj na budúce.
Zdá sa, že Spojené štáty systematicky ničia európsku ekonomiku, a to aj prostredníctvom vyzbrojovania v NATO, pričom na jej úkor si posilňujú svoje vlastné hospodárstvo. Ako keby boli s Európskou úniou v novej studenej vojne, ekonomickej.
Na druhej strane však treba priznať, že Brusel už dávno stratil aj posledné zvyšky samostatnosti a slepo sa podriaďuje Washingtonu. A tomu to len vyhovuje. Spojené štáty totiž v skutočnosti nepotrebujú spojencov, ale vazalov.
