Zdá sa, že vstupom Albánska a Chorvátska do NATO sa rozširovanie tohto vojenského zoskupenia neskončilo. Na rade je ďalšia balkánska krajina – Čierna Hora. O začlenení tohto neveľkého štátu do Severoatlantickej aliancie by sa malo rozhodnúť v decembri.

Stereotypy studenej vojny
Napriek proklamovanej podpore expanzie NATO na Balkáne zo strany viceprezidenta Spojených štátov Bidena nie všetky členské krajiny aliancie podporujú jej ďalšie rozširovanie.

ZAČLEŇOVANIE NOVÝCH KRAJÍN DO NATO JE ČORAZ PROBLEMATICKEJŠIE A MÔŽE ZHORŠIŤ UŽ AJ TAK NAPÄTÉ VZŤAHY S MOSKVOU.

Lídri Nemecka a Francúzska okrem toho upozorňujú, že Čierna Hora nie je pripravená na vstup do tohto vojenského zoskupenia. Zdá sa však, že NATO nemieni zastaviť svoju expanziu. V pozadí tlaku na Čiernu Horu, ležiacu pri Srbsku a zároveň dosť blízko k Rusku, je snaha dostať viac krajín spod možného vplyvu Moskvy a demonštrovať tak svoju moc.

Z rokovaní o vstupe Čiernej Hory do NATO v Podgorici. (Foto: archív)
Z rokovaní o vstupe Čiernej Hory do NATO v Podgorici. (Foto: archív)

Podľa Ruska sa však NATO ako politický a vojenský projekt už vyčerpal. Jeho ďalšie rozširovanie o bývalých členov Varšavskej zmluvy a postsovietske krajiny vytvára stereotypy studenej vojny, spôsobuje konfliktné situácie a privádza k ich vojenským riešeniam.

Vlastnú bezpečnosť nemožno zvyšovať na úkor bezpečnosti iných krajín. Washington však namiesto pozitívneho rozvoja vzťahov nabral kurz smerom ku konfrontácii.

Tlak na politických lídrov
Delegácia NATO v posledných mesiacoch viackrát navštívila Čiernu Horu, aby urýchlila jej vstup do aliancie. Naposledy rokovala s čiernohorskými politickými lídrami 14. a 15. októbra.

NÁTLAK VEDENIA ALIANCIE PRINIESOL SVOJE OVOCIE: 16. SEPTEMBRA SCHVÁLIL PARLAMENT V PODGORICI DEKLARÁCIU O SÚHLASE S BUDÚCIM VSTUPOM KRAJINY DO NATO.

Za návrh deklarácie hlasovalo 50 z 81 poslancov Parlamentu Čiernej Hory, proti deklarácii bolo 26 poslancov. Poslanci tak nerešpektovali vôľu väčšiny obyvateľstva, ktoré je proti vstupu krajiny do NATO. Jeden z opozičných politikov Milan Kneževič dokonca založil Zväz protinatovských síl Čiernej  Hory, ktorý sa formuje ako široké občianske hnutie.

Podpredseda vlády Duško Markovič pritom tvrdí, že vstupom do tohto vojenského zoskupenia krajiny nestrácajú nijaký prvok svojej zvrchovanosti. Obavy však vyvoláva najmä jeho presvedčenie, že o tomto kroku by mal podľa neho rozhodnúť parlament, aby sa zbytočne nemíňali prostriedky na referendum. NATO pritom považuje za „najväčšie civilizačné zoskupenie“.

Čiernohorský vicepremiér Duško Markovič je veľkým zástancom začlenenie krajiny do Severoatlantickej aliancie. (Foto: archív)
Čiernohorský vicepremiér Duško Markovič je veľkým zástancom začlenenia krajiny do Severoatlantickej aliancie. (Foto: archív)

Organizácia Nie vojne, nie NATO na to zareagovala sarkastickým tvrdením, že ukážkou prínosu aliancie svetovej civilizácii bolo nedávne bombardovanie nemocnice v afganskom Kundúze. „Unikátnym darom“ je aj epidémia onkologických ochorení, spôsobená použitím munície s ochudobneným uránom.

Napriek nesúhlasu obyvateľov
Svojou perlou do diskusie prispela aj americká veľvyslankyňa v Čiernej Hore Margaret Ann Uyeharová. NATO a EÚ sú podľa ňou zárukou nezávislosti, bezpečnosti a hospodárskeho rozvoja pre bývalý sovietsky blok. Miestne Hnutie za neutralitu považuje jej slová za zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu.

NAPRIEK MASÍVNEJ KAMPANI S ÚČASŤOU MÉDIÍ A MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ AŽ DVE TRETINY ČIERNOHORCOV ODMIETAJÚ VSTUP KRAJINY DO NATO.

Štát má podľa nich dosť vlastných problémov a vstup do aliancie by ešte viac vyčerpal ekonomiku a oddialil riešenie iných problémov. Každý druhy obyvateľ Čiernej Hory hodnotí svoju životnú úroveň ako zlú.

K nepriaznivej situácii najviac prispieva obchodovanie s drogami, veľká kriminalita, vysoká úroveň korupcie, značný podiel čiernej ekonomiky a stúpajúca nezamestnanosť, pričom vláda tieto problémy nerieši.

V krajine sa pravidelne konajú masové protestné demonštrácie proti vstupu do NATO. Väčšina obyvateľov považuje za spriatelené krajiny Rusko a Srbsko a podľa nich by mali užšie spolupracovať práve s nimi. Početná srbská komunita okrem toho neodpustila NATO bombardovanie Srbska v 90. rokoch 20. storočia.

Najmasovejšiu protestnú demonštráciu pred čiernohorským parlamentom 17. októbra tvrdo potlačila polícia obuškami a slzotvorným plynom. V policajných celách skončili desiatky demonštrantov, dokonca aj niektorí protestujúci opoziční poslanci. Masové protesty však napriek tomu pokračujú nielen v Podgorici, ale aj v ďalších čiernohorských mestách.

Účastníci protestov požadujú aj demisiu súčasného premiéra Mila Džukanoviča a predčasné voľby. Počas nepokojov adresoval jeden z lídrov opozičného Demokratického frontu Andria Mandič otvorený list predstaviteľom 28 členských štátov Severoatlantickej aliancie. Píše v ňom, že plánovaný vstup Čiernej Hory do NATO, ktorý presadzuje súčasná vláda, nemôže byť považovaný za legitímny, keďže drvivá väčšina obyvateľstva je proti.

Protesty proti NATO v Čiernej Hore nabrali masový charakter:

Väčšina obyvateľov Čiernej Hory považuje za spriatelené krajiny Rusko a Srbsko a neželá si vstup svojho štátu do aliancie. (Foto: archív)
Väčšina obyvateľov Čiernej Hory považuje za spriatelené krajiny Rusko a Srbsko a neželá si vstup svojho štátu do aliancie. (Foto: archív)

6 komentárov

  1. Amici uz len vsetko vsade tlacia ,uz neplatia ziadne zakony len sa tlaci ale do kedy ? Vsetky chudobne pobaltske krajiny len do EU a co dalej ,ak Eu chce financivat nove krajiny treba peniaze !!!

Comments are closed.