Spojené štáty dlhodobo ponúkajú Európe dodávky bridlicového plynu. Majú ho nadbytok a americkí producenti intenzívne riešia otázku jeho exportu do zahraničia. Zdá sa, že Washingtonu jeho plány začínajú vychádzať.

Spojené štáty sa podľa údajov Gazpromu za prvý štvrťrok 2021 stali hlavným dodávateľom skvapalneného plynu na európsky trh z hľadiska objemu. Z prvého miesta sa im podarilo vytlačiť Katar.

„Vďaka zvýšenej ťažbe plynu a stavbe nových terminálov na skvapalnený plyn sa USA stali jeho najväčším dodávateľom na európsky trh z hľadiska objemu, keďže v prvom štvrťroku 2021 dodali Európe 7,4 miliardy kubických metrov skvapalneného plynu,“ uvádza sa v správe Gazpromu.

Orientácia na Áziu
Dodávky plynu z Kataru sa v spomínanom období znížili na 4,7 miliardy kubických metrov, pričom stúpol export do krajín Blízkeho východu a  Ázie. Analytik spoločnosti Vygon Consulting Ivan Timotin si myslí, že USA dokázali zlepšiť svoju pozíciu na európskom trhu aj napriek nepriaznivým podmienkam vďaka väčším kapacitám.

Tie sa zvýšili z 35,1 na 60,5 milióna ton. Nové technologické linky spustili v troch závodoch na skvapalnený zemný plyn: Freeport, Cameron a Elba Island. Za kľúčový ukazovateľ konkurencieschopnosti závodov na skvapalnený plyn sa považuje tzv. miera využitia.

„Napriek celkovému rastu objemov dodávok sa miera využitia vo výrobe v USA znížila zo 104 percent v roku 2019 na 79 percent v roku 2020. Naopak, katarské a ruské závody si zachovali svoju mieru využitia na rovnako vysokej úrovni, čo predstavuje takmer 100 percent,“ povedal Timonin.

Expert zároveň vysvetľuje pokles vývozu plynu z Ruska do Európy zmenou geografickej štruktúry: v roku 2020 sa najväčším importérom ruského plynu stala Ázia, kam prúdi takmer polovica všetkých dodávok – takmer dva milióny ton. Analogická situácia je aj v Katare, pre ktorý je ázijsko-tichomorský región najväčším spotrebiteľom.

Foto: archív

Ťažbu bridlicového plynu však sprevádzajú mnohé negatíva. Veľa odporcov má preto aj v samotných Spojených štátoch. Najčastejšie sa spomína dôsledok prenikania chemikálií využívaných na ťažbu do spodných vôd a hrozba zvýšenej seizmicity v ťažobných oblastiach.

Aj závery najnovšieho výskumu zverejnené v časopise Science Advances spochybňujú výhody bridlicového plynu.

Pri jeho ťažbe uniká do ovzdušia veľké množstvo metánu. Emisie tohto plynu v Permskej kotline v západnom Texase a juhovýchodnom Novom Mexiku, v jednom z najväčších regiónov na ťažbu ropy a plynu na svete, až dvojnásobne prevyšujú predchádzajúce odhady.

Spoluautor štúdie Daniel Jacobs, profesor atmosférickej chémie a enviromentálneho inžinierstva na Harvardovej univerzite, dokonca uvádza, že emisie metánu v tejto oblasti sú „najväčšie, aké kedy boli pozorované na ropných a plynových poliach“.

Nebezpečný metán
Metán sa v minulosti považoval za nežiaduci vedľajší produkt, ktorý sa mal namiesto vypúšťania do atmosféry spaľovať, prípadne sa mal pri ťažbe ropy či plynu odvetrávať. Dnešné technológie umožňujú využívať ho ako palivo.

Výstavba plynovodov v tejto oblasti však nedokázala udržať krok s rýchlo stúpajúcou produkciou. Až 3,7 percenta všetkého metánu produkovaného z vrtov v Permskej kotline preto uniká do atmosféry.

Hoci sa toto percento môže zdať nízke, metán je približne 84-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Foto: archív

Často sa označuje ako „krátkodobá látka znečisťujúca klímu“, pretože v atmosfére zostáva len dvanásť rokov, pričom oxid uhličitý tam môže pretrvať storočia. Obmedzenie únikov metánu by tak malo za dôsledok podstatne čistejšiu atmosféru.

Vedci odhadujú, že ak len 3,2 percenta všetkých plynov, ktoré pri vrte unikajú do atmosféry namiesto toho, aby sa využili na výrobu tepla či elektriny, má to na klímu horšie dôsledky ako spaľovanie uhlia.

Ako uvádza štúdia, plyn unikajúci v Permskej kotline má rovnaký podiel na globálnom otepľovaní ako emisie oxidu uhličitého zo všetkých amerických obydlí. Okrem toho by rovnaký objem metánu stačil pre potreby siedmich miliónov domácností v Texase.

Washington sleduje len svoje ekonomické a geopolitické záujmy. Dnes sa už otvorene hovorí o tom, že sankciami, ktorými sa snažil zabrániť dostavbe plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori, chcel získať v Európe odbytisko pre svoj bridlicový plyn.

Pred širším používaním amerického plynu varuje aj ekonóm Peter Staněk. Ako povedal pre portál napalete.sk, nemáme naň dostatočne pripravenú technologickú základňu. Európe stále chýba potrebné množstvo terminálov, ktorých vybudovanie je ekonomicky mimoriadne náročné.

Spojené štáty však dávno tlačia na Európu, aby prestala kupovať ruský plyn. „Čo ak v budúcnosti Rusko prestane dodávať do Európy plyn a bridlicový plyn bude podstatne drahší?“ pýta sa Staněk. Európa však už nebude mať inú možnosť, bude ho musieť kupovať.

„Tým dosiahnete jednou ranou viacero cieľov. Oslabíte európsku silu a Európania to zaplatia. Vojensky sa presadíte na východe Európskej únie. Európa bude plne závislá od bridlicového plynu z USA. Zároveň dosiahnete pomerne efektívne a ekonomicky veľmi lacno geopolitické prerozdelenie a pripútanie Európskej únie k Spojeným štátom,“ upozorňuje Staněk.

Peter Staněk. (Foto: Michaela Kolimárová)