Úvod Politika Ústavné reformy nastolia v Turecku autoritatívny režim

Ústavné reformy nastolia v Turecku autoritatívny režim

Foto: archív

Pre jedných nevyhnutný prvok stability, pre iných znak prechodu k autokracii. V Turecku sa začala kampaň pred očakávaným referendom, ktoré má rozhodnúť o rozsiahlej zmene ústavy vrátane faktického príklonu k prezidentskému systému. Vládna agitácia pod taktovkou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana už stačila vyvolať spory nielen doma, ale aj v Európe.

V prípade schválenia bude môcť prezident vydávať dekréty, vyhlasovať výnimočné opatrenia, vymenúvať ministrov a vysokých štátnych predstaviteľov či rozpustiť parlament. Turecký kabinet tvrdí, že ide o nevyhnutné zmeny po minuloročnom armádnom prevrate. Opozícia to zase považuje za nastolenie autoritatívneho režimu založeného na kulte osobnosti.

Rozsiahle poprevratové čistky vyvolali kritiku európskych krajín. Holandsko a Nemecko dokonca znemožnili tureckým ministrom agitovať v prospech referenda na svojich územiach.

Referendum o premene Turecka na prezidentskú republiku je naplánované na 16. apríla. Jeho odporcovia majú drobný náskok, vláda však po rozsiahlych čistkách drží v rukách tromf v podobe kontroly súdov a väčšiny médií. Bude tak mať väčšiu možnosť ovplyvniť zhruba pätinu nerozhodnutých voličov.

Kontroverznú ústavnú reformu schválil v januári parlament, ale ešte ju musí potvrdiť spomínané referendum. Zmeny dávajú Erdoganovi okrem iného šancu zostať v úrade hlavy štátu až do roku 2029. Rozšíri sa aj parlament z 550 na 600 kresiel a voľby doň sa budú konať po piatich rokoch, nie po štyroch, ako to bolo doteraz.

Parlamentné voľby sa majú konať spoločne s voľbou hlavy štátu. Prezident bude môcť byť stranícky a bude môcť stáť na čele svojej strany. Minimálny vek na kandidatúru do parlamentu sa zníži zo súčasných 25 na 18 rokov. Zmena podľa kritikov oslabí parlament, keďže poslanci budú môcť kontrolovať ministrov a vládu len formou písomných vyhlásení. Interpelácie budú zrušené.