Na 49 sa zvýšil počet mŕtvych po streľbe v dvoch mešitách v novozélandskom meste Christchurch. Páchateľom je Austrálčan, ktorý sa sám identifikoval ako Brenton Tarrant. Na Nový Zéland prišielso zámerom trénovať a strieľať.
V piatok poobede spustil sedemnásťminútové živé vysielanie na sociálnej sieti z auta, v ktorom ho navigácia priviedla až do uličky vedľa mešity v centre Christchurchu. Vražedný útok tak mohli ľudia sledovať v priamom prenose prostredníctvom GoPro kamery umiestnenej na hlave strelca.
Novozélandská polícia medzičasom vydala výzvu, v ktorej žiada nešíriť videozáznam útokov nasnímaný a zverejnený útočníkom. Spoločnosť Facebook toto video už medzičasom stiahla zo svojich stránok a zrušila aj účty páchateľa streľby. Ten bol políciou zadržaný a je vo vyšetrovacej väzbe.
Útočníkom zverejnený 73-stranový manifest medzičasom analyzoval expert na terorizmus zo Švédskeho inštitútu pre národnú obranu Magnus Ranstorp. Jeho autora po analýze textu označil za “ďalšieho narcistického pravicového extrémistického teroristu”, ktorý žije v “skreslenom svete fantázie”.
Ranstorp poukázal na to, že tento manifest je oveľa kratší a vágnejší ako podobný 1500-stranový text, ktorý napísal nórsky terorista Anders Behring Breivik. Ten v roku 2011 v Osle a pri streľbe v dejisku letného tábora na ostrove Utöya zabil 77 ľudí, pretože podporovali imigráciu.
Páchateľ masakry v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande vo svojom manifeste tvrdí, že chce útočiť na moslimov, odsudzuje imigráciu a označuje ju za inváziu. Podľa slov Ranstorpa pre švédsky rozhlas páchateľ tiež deklaruje, že “bol v kontakte so sympatizantmi Breivika”. Breivikov právnik Öeystein Storrvik však pre nórske noviny VG uviedol, že jeho klient má “veľmi obmedzené kontakty s okolitým svetom”.
Preto sa mu zdá “veľmi nepravdepodobné”, že by sa bol nejakým spôsobom dostal do kontaktu s danou osobou. Vo svojom manifeste muž podozrivý zo streľby v mešitách v meste Christchurch tvrdí, že sa narodil v Austrálii do rodiny so skromnými príjmami. Informuje, že má 28 rokov.
Vysvetľuje, že nápad spáchať tieto útoky dostal pred dvoma rokmi. Chcel pritom v Christchurchi okrem dvoch mešít zaútočiť aj na tretiu, k čomu napokon neprišlo. Deklaruje tiež, že zlomovými okamihmi, ktoré ho viedli k radikalizácii, boli porážka francúzskej političky Marine Le Penovej v prezidentských voľbách vo Francúzsku v roku 2017 a útok v Štokholme spáchaný v roku 2017 zámerným vrazením kamiónom do skupiny ľudí, pričom zahynulo päť ľudí vrátane 11-ročného dievčaťa.
Na druhej strane však odmieta stranu Marine Le Penovej, ktorú považuje za príliš slabú. Pochvalne sa vyjadruje aj o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V texte za svoj najväčší vzor označuje Andersa Breivika. Svoje konanie zdôvodňuje potrebou pomsty za útoky islamistov a nutnosťou odradiť takto budúcich migrantov.
Ranstorp vo svojom príspevku na sociálnej sieti cituje, že strelec z Nového Zélandu vo svojom manifeste píše, že väzenie opustí po 27 rokoch. Prirovnáva sa k zosnulému juhoafrickému prezidentovi Nelsonovi Mandelovi a tvrdí, že tiež získa Nobelovu cenu mieru.
Ako uviedla agentúra AP, manifest má názov Veľká výmena, čo zrejme súvisí s tézou o procese výmeny obyvateľstva v tzv. metropolitnom Francúzsku, keď sa pôvodné európske obyvateľstvo vymieňa za neeurópskych imigrantov pochádzajúcich v prvom rade z Afriky a Maghribu. Termín “veľká výmena” ako prvý použil francúzsky spisovateľ a filozof Renaud Camus, ktorý v roku 2011 vydal rovnomennú knihu.
