V čase najväčšej krízy, keď sociálne odkázaní ľudia, ale aj sociálne zariadenia žijú v obave z budúcnosti, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pripravuje nový bič na opatrovateľov a zariadenia sociálnych služieb. Vo svojom blogu to tvrdí nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Slavěna Vorobelová.
Jej kritika sa týka vládneho zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, ktorý v parlamente prešiel do druhého čítania. Na jeho základe má štát zriadiť nový útvar so 180 úradníkmi, z ktorých budú približne 150 tvoriť inšpektori a kontrolóri.
Organizačnou súčasťou bude osem detašovaných pracovísk – každé s pôsobnosťou pre územný obvod jedného vyššieho územného celku. Podľa ministra Krajniaka sa inšpekcia v sociálnych veciach bude týkať cca 85.000 fyzických osôb a približne 5000 poskytovateľov sociálnych služieb, teda právnických osôb.
Inšpektori a kontrolóri majú bdieť nad dodržiavaním osobitných predpisov v oblasti sociálnych vecí a vyvodzovať zodpovednosť za porušenie týchto povinností vrátanie pokutovania. Účelom je podľa návrhu zákona “posilnenie efektívnosti a kvality sociálnej pomoci v rámci práva sociálneho zabezpečenia”.
Vykonávanie inšpekcie má chrániť najzraniteľnejšie skupiny osôb vzhľadom na ich dlhodobú závislosť na pomoci inej osoby pri sebaobsluhe, vzhľadom na vek alebo ťažké zdravotné postihnutie. Bude napomáhať aj sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, uvádza ďalej zákon.
Na kúpu, obnovu a rekonštrukciu budov, kde budú sídliť úradníci, ich materiálno-technické vybavenie a obstaranie osobných motorových vozidiel na zabezpečenie výkonu inšpekcie má stáť 9.429.222 eur, pričom ich financovanie sa predpokladá aj zo zdrojov EÚ – z Plánu obnovy a odolnosti spolu za roky 2022 a 2023.
Vorobelová upozorňuje, že ide len približne 50 percent výdavkov, a to iba počas prvých dvoch rokov. “Všetko znie vznešene, ale dôvodová správa neobsahuje nijaké merateľné ukazovatele, na základe ktorých bude možné v budúcnosti zhodnotiť efektivitu a splnenie cieľov tohto zákona,” píše poslankyňa.
“Počas prvých dvoch rokov je časť zdrojov plánovaná aj zo zdrojov EÚ, ale čo potom? Ak zákon neprinesie nijaké pozitívne dopady, tak sa obávam, že prepustiť 180 ľudí z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny bude náročné a s vysokým finančným dopadom na štátny rozpočet, keďže bude treba vyplatiť odstupné či odchodné,” pokračuje vo svojom blogu.
“Ak budú v rámci kontroly zistené nedostatky, dozorovaný subjekt alebo fyzická osoba, napríklad zdravotne ťažko postihnutá, sa bude musieť právne vyjadrovať k zisteným nedostatkom. Správne konanie si totiž mnohokrát vyžaduje použitie služieb plateného právneho zástupcu. Týmto osobám zákon sťaží život, ktorý už aj tak dosť ťažký, myslí si Vorobelová.
Je presvedčená, že navrhovaný počet inšpektorov vo vzťahu k rozsahu inšpekcie a počtu dozorovaných subjektov je neadekvátny v porovnaní napríklad s inšpekciou práce. Približne 290 inšpektorov práce má podľa nej oveľa väčší rozsah dozoru, pričom dozorujú približne dva milióny zamestnancov a 180.000 zamestnávateľov.
“V čase krízy a neustále rastúcej inflácie by vláda mala tieto milióny eur radšej investovať do zlepšenia fungovania sociálnych zariadení alebo na posilnenie počtu zamestnancov v sociálnych službách, opatrovateľov, prípadne na lepšie odmeňovanie týchto zamestnancov.
V tomto ťažkom období vytvárať orgán dozoru, živiť nových zbytočných úradníkov a pokutovať osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo subjekty, ktoré sa starajú o takéto osoby, je iracionálne. Domovy sociálnych služieb nebudú mať peniaze na faktúry za dodávky plynu či elektrickej energie, riešia častokrát existenčné problémy.
A štát ide vytvárať nový útvar s obrovským počtom úradníkov a takpovediac ich šikanovať… Zákon predsa bude platiť pre každého rovnako,” uvádza a dodáva, že nie je proti kontrole, ale nie v období, keď ľudia nevedia, čo bude zajtra a štát im v krízových časoch takmer nepomáha, pričom aj sociálne domovy sú personálne a finančne poddimenzované.
“Riešenia predsa existujú v racionalizácii existujúcej kontroly a jej postupov, teda oddelení kontroly, ktoré sú aj na úradoch práce či pobočkách Sociálnej poisťovne. Ak nám unikajú finančné zdroje zo štátneho rozpočtu, riešme činnosť posudkových lekárov, respektíve posudkových komisií,” navrhuje zákonodarkyňa.
