Strana Občianska dohoda (KP) predsedu vlády Nikolu Pašinjana sa stala jednoznačným víťazom predčasných parlamentných volieb v Arménsku – získala 53,92 percenta hlasov. Vyplýva to z konečných výsledkov sčítania všetkých hlasov odovzdaných vo voľbách.
Druhá skončila s veľkým odstupom Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom, ktorá získala s 21,04 percenta hlasov. Politický blok Je mi cťou, ktorý vznikol na báze Republikánskej strany exprezidenta Serža Sarkisjana a strany Vlasť exšéfa Služby štátnej bezpečnosti Artura Vanecjana, získal vo voľbách 5,23 percenta.
Napriek tomu, že tento blok nedostal vo voľbách potrebnú podporu – najmenej siedmich percent voličov, v parlamente bude mať svojich zástupcov. Umožňuje to arménsky zákon o voľbách.
Ten stanovuje, že ak päťpercentný prah pre vstup do parlamentu prekročia len dva politické subjekty, mandáty získa aj v poradí tretí subjekt (blok či strana), ktorý získal najvyšší počet hlasov spomedzi zostávajúcich politických strán a blokov. Tým je tentoraz práve blok Je mi cťou.
Robert Kočarjan krátko po zverejnení prvých výsledkov spochybnil víťazstvo KP. Jeho aliancia vydala vyhlásenie, podľa ktorého má „stovky indícií“ svedčiacich o „organizovanom a plánovanom falšovaní“ hlasovania. Aliancia preto neuzná výsledok volieb dovtedy, kým nebudú tieto podozrenia preskúmané.
Predčasné voľby v Arménsku boli ovplyvnené nedávnou vojnou so susedným Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu. Po 44 dňoch bojov s viac ako 6500 obeťami na oboch stranách muselo Arménsko vlani v auguste priznať porážku a vzdať sa rozsiahlych oblastí, ktoré malo pod kontrolou od predchádzajúceho konfliktu v 90. rokoch.
Pašinjan sa dostal k moci v máji 2018 s prísľubom zosadenia skorumpovaných elít. Vojenská porážka v konflikte s Azerbajdžanom však značne poškodila jeho reputáciu a po násilných protestoch vyhlásil na jeseň predčasné voľby.
Kočarjan vyčítal Pašinjanovi nekompetentnosť a seba prezentoval ako skúseného štátnika odkazujúc na pôsobenie vo funkcii hlavy štátu v rokoch 1998 – 2008. Je tiež považovaný za priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo okolo 50 percent voličov a monitorovali ich pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kandidoval rekordný počet 21 strán a štyroch koalícií.
Väčšine z nich sa nepodarilo získať najmenej päť percent (strany), respektíve sedem percent (koalície) hlasov potrebných na vstup do parlamentu. Vzhľadom na to, že Pašinjanova strana získala viac než 50 percent hlasov, podľa volebného zákona má právo zostavovať vládu.
