Mimoriadne vzdelaný, húževnatý a zásadový spisovateľ, novinár i politik zasvätil celý život práci pre národ. Prvorodený syn známeho národovca Svetozár Hurban Vajanský (16. 1. 1847 – 17. 8. 1916) vyrastal na fare v Hlbokom a od detstva sa pohyboval v intelektuálnom prostredí.
Literárne tvoriť začínal už počas štúdií. Právo študoval v Bratislave, ktorá bola v tých časoch nemeckým mestom so silným vplyvom maďarizácie. Mladý národovec sa tu však necítil stratený, obklopil sa totiž podobne zmýšľajúcimi priateľmi.
Slovenskí študenti práva sa stretávali v spolku Naprej, kde nielenže recitovali z tvorby našich významných spisovateľov, ale zverejňovali aj vlastné literárne pokusy. Spolok mal vlastnú knižnicu, vydával rukopisný mesačník a organizoval oslavy významných pamätných dní či výlety na Devín. Svetozár Hurban tu okrem iného spoznal aj Idu Dobrovičovú, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou a po jeho boku oddane stála po celý život.
Vajanský pôsobil ako redaktor Slovenských pohľadov, redaktor a neskôr šéfredaktor Národných novín. Venoval sa nielen vlastnej tvorbe, ale aj prekladateľskej činnosti a práve jeho zásluhou sa k slovenským čitateľom dostali mnohé významné diela európskych literárnych velikánov.
Stal sa popredným predstaviteľom Slovenskej národnej strany a dlhé roky pôsobil ako tajomník ženského spolku Živena. Po celý život stál na strane ukrivdených a utláčaných. Proslovenského postoja sa nevzdal ani v období silného národného útlaku a možno ho považovať za hlavného ideológa slovenského národného hnutia.
Prirodzene inklinoval k dedičstvu štúrovcov a osvojil si aj ich názory na riešenie neľahkej situácie Slovákov v Uhorsku.Presadzoval ideu všeslovanskej vzájomnosti a budúcnosť nášho národa videl v zväzku s ostatnými slovanskými národmi.
