Poľské hlavné mesto má novú dominantu. Pri príležitosti sviatku nezávislosti bol vo Varšave otvorený Chrám Božej prozreteľnosti, o ktorého vzniku sa rozhodlo koncom 18. storočia. Samotná stavba trvala jeden a pol dekády a stála takmer štvrť miliardy zlotých.
„Sľuby dané Bohu sa musia dodržiavať,“ naráža varšavský kardinál Kazimierz Nyrz na skutočnosť, že sa na stavbe poľský snem uzniesol v roku 1781. Chrám mal byť výrazom vďaky za májovú ústavu. Bola schválená 3. mája 1791, regulovala pomery v Poľsko-litovskej únii a považuje sa za prvú modernú písanú ústavu na starom kontinente. Namiesto spásy vlasti však nasledovala porážka od ruských vojsk a rozdelenie kráľovstva medzi susedné veľmoci.
Pôvodne mala svätyňa stáť v parku v centre metropoly, zostalo však len pri základnom kameni. Za éry socializmu sa poľská cirkev vzdala nádeje na jej výstavbu. V 90. rokoch sa objavil nápad vybudovať chrám na umelom ostrove uprostred Visly, ale potom jeden z najbohatších Poliakov venoval cirkvi vhodnú parcelu.
Na mieste bol vztýčený a vysvätený kríž, neskôr pribudol základný kameň, presnejšie tri kamene pochádzajúce z prvej stavby, z varšavskej katedrály a kláštora v Čenstochovej, hlavného pútnického miesta tejto silne katolíckej krajiny. Mal tu byť aj kameň, kde podľa povesti kľačal a modlil sa národný hrdina Tadeusz Kościuszko pred víťaznou bitkou poľských povstalcov s Rusmi v roku 1794, nepodarilo sa ho však nájsť.
Pôvodne mala stavba vyzerať inak. Vizionársky návrh víťaza súťaže spomedzi stovky architektov však cirkev odmietla. Prednosť dostala monumentálna budova s pôdorysom gréckeho kríža, vysoká 75 metrov, ktorú kritici označujú za „víťazstvo banality“. Stavba vyčnieva z okolitej nízkej zástavby, podobne ako aj doterajšia dominanta Varšavy – stalinský Palác vedy a kultúry, ktorý je však približne trikrát vyšší ako nový chrám.
Svätyňa pôsobí zvnútra subtílnym dojmom. Pripomína prevrátený kalich, do ktorého otvorom v kupole dopadá svetlo a nad všetkým sa akoby nad zemou vznášal kríž. Dielo korunuje esovito zakrivená stena. Chrám má okrem iného podlahové kúrenie, pozostávajúce z 19-kilometrovej sústavy rúrok. V stavbe má byť zriadené aj múzeum pápeža Jána Pavla II. a kardinála Stefana Wyszyńského, ktorý stál na čele poľskej cirkvi v období socializmu.